Horúčavy v práci dávajú zabrať. Firmy majú viac povinností, krátia pracovný čas, dávajú nápoje

Vlna horúčav, ktorá sa vyskytuje pravidelne každý rok počas leta, výrazne narúša prácu na mnohých slovenských pracoviskách a sťažuje prácu zamestnancom. Za mimoriadne teplý deň možno označiť taký, keď teplota dosahuje 30 a viac stupňov v tieni.

Nezáleží pritom na tom, či ide o pracujúcich v interiéri alebo exteriéri, všetkým zamestnancom musí firma poskytnúť vhodné podmienky na prácu. V opačnom prípade im po zdravotnej stránke hrozia nemalé riziká.

„U zamestnancov môže záťaž teplom viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou,” vysvetľuje Lukáš Juhas z odboru preventívneho pracovného lekárstva Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR).

Firmy musia preventívne vykonávať rôzne opatrenia, aby zamestnancom uľahčili prácu. Ich povinnosti v tomto prípade upravuje hlavne zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Medzi základné ochranné opatrenia patria napríklad zabezpečenie pitného režimu, chladenia, vetrania a tienenia pracoviska, upravenie pracovného režimu, striedanie zamestnancov či poskytnutie ochranného odevu.

Dohľad nad dodržiavaním vhodných pracovných podmienok je v kompetencii orgánu na ochranu zdravia. Na pracoviskách ich kontrolujú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ). Pri závažnom porušení predpisov môžu tieto zamestnávateľovi uložiť pokutu až do 50-tisíc eur. Preto je vhodné takýmto problémom predchádzať riadnym dodržiavaním legislatívy.

Možnosti Zákonníka práce

„V ostatných rokoch čoraz viac zamestnávateľov na Slovensku využíva modernejšie priestory, kde je klimatizácia už bežným štandardom. Respektíve firmy rekonštruujú a modernizujú vlastné priestory, pričom kladú dôraz aj na udržanie optimálnej teploty na pracovisku,“ hovorí pre TREND advokátka Zuzana Hargašová z kancelárie Havel & Partners. V administratíve sa čoraz viac využíva home office, keď zamestnanec po dohode so zamestnávateľom čiastočne pracuje z domu. „V praxi sa stretávame s  kombináciou viacerých možností.

Napríklad, ak má jeden zamestnanec v kancelárii klimatizáciu, nič sa pre neho nemení, ale ak jeho kolega v susednej kancelárii klimatizáciu nemá, zamestnávateľ mu pracovný čas môže skrátiť,“ dodáva advokátka. Zákonník práce rieši aj takéto prípady. „V zásade môže ísť buď o zmenu organizácie práce, ako je napríklad posun začiatku pracovnej zmeny na skoršiu či neskoršiu hodinu, zmenu organizácie prestávok, alebo aj skrátenie pracovného času,“ konštatuje Z. Hargašová.