Firmy rekordne krachujú a nevedia ako na to

Slovenský trh sa pod vplyvom pandémie, inflácie a zásadných zmien takmer úplne transformoval. Čo platilo pred niekoľkými rokmi sa dnes stáva takzvanou biznisovou pascou.

Niet teda divu, že v auguste bolo v konkurznom konaní viac ako sedemdesiat firiem, čo je najviac od roku 2018. Skoro dve pätiny bankrotov pritom tvoria takzvané malé konkurzy.

Napriek tomu nedávni úpadcovia podľa portálu Finstat dlžia len verejnému sektoru takmer štyri milióny eur a na daniach ďalšie dva milióny.

Mnohé ďalšie firmy sa však k podobným problémom približujú a musia začať premýšľať aj o úplnom ukončení činnosti alebo kompletnej zmene predmetu svojho podnikania.

Podľa biznisového konzultanta Tomáša Töröka zo spoločnosti BizBuilders existuje hneď niekoľko dôvodov myslieť si, že slovenské firmy nevedia správne zbankrotovať alebo napriek súčasným problémom nájsť profitabilné riešenia.

Prečo dnes firmy najčastejšie krachujú?

Dôvodov je viacero a nie je možné vybrať typovo zopár. Principiálne ich môžeme rozdeliť na interné, keď ich spôsobia ľudia, procesy, kultúra či financie, a externé, ktoré prinesie trh, marketing alebo stratégia. Z nášho pohľadu je výraznejšou druhá oblasť, kde hlavným dôvodom často je, že firma takpovediac prestane stíhať vývoju trhu. Inými slovami nesleduje, kam sa posúva zákazník a jeho očakávania.

Z toho plynie postupné znižovanie predaja, chýbajúca inovácia produktov a služieb, slabý či nevýkonný obchod a chýbajúca modernizácia marketingu. Keď sa celé toto koliesko spomalí, firma sa dostane do stavu, že nedokáže už klesajúcimi tržbami pokryť náklady. Následne pristupuje k ich zníženiu, čím si často poškodí ešte viac. Tento degres v niektorých prípadoch môže pokračovať až do spomínaného krachu.

Krach je však dlhodobý proces a nie náhly stav. Firmy teda musia robiť trvalé chyby.

Krach firiem je na našom konzervatívnom trhu ešte stále relatívne raritná vec. Na vyzretých trhoch je to bežne akceptovaný stav. Ak aj podnikanie skrachuje, podnikatelia ďalej pokračujú v iných zámeroch. Ak už dôjde ku krachu firmy a nie je to vopred plánovaný ťah, určite vieme povedať, že musela nastať strategická chyba.

Skúsme to rozobrať a zjednodušiť.

Na strane predaja a tvorby tržieb zväčša firma prestane počúvať trh. Prestane vnímať konkurenciu, zákazníka a jeho očakávania a prispôsobovať sa im. Tu platí, že je jedno, čo si majiteľ alebo šéf firmy myslí a aké je jeho presvedčenie, dôležité je, čo chce klient. Dobrý príklad sú elektronické bicykle. V roku 2016 trh jasne ukazoval, že to bude výrazne rastúci segment.

Paradoxne málo klasických výrobcov na to zareagovalo adekvátne rýchlo a nevyužili túto príležitosť tak monumentálne ako mnohých iných konkurentov, vtedy menej známych značiek. Druhá častá strategická chyba je zle nastavený finančný manažment. Je veľmi málo slovenských najmä stredne veľkých firiem, ktoré majú správne nastavené meranie výkonnosti firmy – reporting, výsledovku a cashflow.

To vnímame, že je Achillova päta a ak podnikateľ nemá financie a náklady pevne pod kontrolou, veľa riskuje. A keď sa tieto dva faktory zmixujú, je to molotovov kokteil.

Konkurzné súdy iniciovali desiatky konkurzných konaní, čo je najviac od roku 2018. Teda obdobia spred pandémie. S čím to súvisí?

Pandémia preverila úplne všetky firmy a podnikateľov, bez výnimky. Dala im zabrať a niektoré firmy to jednoducho už nezvládli, respektíve skúsenosti a zručnosti podnikateľov už nestačili na to firmu udržať v dobrej kondícii. Je preto prirodzené, že počet konkurzov narástol. Myslím si však, že ak by sme videli do kuchyne všetkých firiem, boli by sme asi nemilo prekvapení, koľko z nich je na hrane.