Zatiaľ čo pred dvadsiatimi rokmi stačilo firmám inzerovať výšku mzdy, dnes sa pretekajú v množstve benefitov. Nemožno sa im čudovať. Ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) v roku 2003 sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni približne osemnástich percent. Faktory ako vstup krajiny do Únie, odlev pracovníkov do zahraničia a postupné starnutie obyvateľstva prispeli počas dvoch dekád k tomu, že miera nezamestnanosti klesla v súčasnosti približne na šesť percent. Zamestnávatelia preto musia čeliť nedostatku pracovníkov, a to najmä v odvetviach ako obchod, výroba, administratíva alebo informačné technológie.
Viac výhod na trhu práce
Na druhej strane to zvyšuje firemný boj o talenty, čo v praxi znamená zlepšenie situácie pre zamestnancov. Potvrdil to aj pracovný portál Profesia.sk, podľa ktorého množstvo ponúkaných benefitov v slovenských firmách každý rok rastie. Jej prieskum pritom ukazuje na to, že Slováci za najdôležitejšie považujú práve finančné výhody. Tie však zamestnávatelia pre infláciu nie sú vždy schopní zabezpečiť. Odzrkadľuje to aj skutočnosť, že podľa minulých prieskumov pracovného portálu Kariéra.sk ponúka odmeny, respektíve trinásty a štrnásty plat, len sedemnásť percent zamestnávateľov.
V kombinácii s nespokojnosťou a obavami, ktoré inflácia priniesla pracovníkom, sa však toto percento bude pravdepodobne zvyšovať. Inak spoločnostiam hrozí, že prídu o kľúčových zamestnancov. Náborová spoločnosť Alma Career už pritom v júni tohto roka upozornila na rastúce riziko fluktuácie pracovníkov, ktorí si odchodom do novej firmy plánujú prilepšiť.
Potvrdzujú to i slovenské personálne agentúry, pričom ich s touto požiadavkou oslovujú ľudia naprieč profesiami a platovými triedami. Platí pritom, že na zvýšenie platu viac reagujú takzvané modré goliere. Na druhej strane lepšie zarábajúci stredný a vyšší manažment alebo iní odborníci očakávajú od zamestnávateľa viac než len vyššiu mzdu. Vladimíra Gjablová z personálnej agentúry Ynak vysvetľuje, že u takýchto kandidátov je výška mzdy často až na druhom mieste. Väčšmi ich zaujíma napríklad rozsah kompetencií, ktoré budú mať na danej pozícii, miera samostatnosti, ktorú novou prácou získajú, kultúra v spoločnosti, do ktorej nastúpia, alebo to, aký priestor majú na plánovanie svojej kariéry.
Odmeny v podobe akcií
Aj preto sa firmy rozhodujú motivovať takýchto kľúčových pracovníkov takzvaným systémom ESOP (z anglického employee stock ownership/option plan). Ide o program, ktorý umožňuje zamestnancom, respektíve iným spolupracovníkom, zapojiť sa do chodu firmy v pozícii spoločníkov alebo akcionárov. Týmto spôsobom získajú podiel na jej potenciálnom úspechu, čo ich má motivovať nielen zotrvať vo firme, ale aj podávať lepšie výkony.
Skúsenosti partnera spoločnosti Highgate Law & Tax Tomáša Dema pritom ukazujú, že firmy na Slovensku preferujú takzvané tieňové akcie, ktoré majú viacero podôb. Tento názov si vyslúžili vďaka tomu, že zamestnanec sa na rozdiel od štandardných akcií a obchodných podielov nestáva zapísaným akcionárom alebo spoločníkom firmy.
„Na základe zmluvy s firmou získa takzvaný tieňový obchodný podiel alebo akciu v spoločnosti, ktorá mu priznáva v závislosti od konkrétneho nastavenia v zásade rovnaký rozsah majetkových práv ako štandardná akcia alebo obchodný podiel,“ vysvetľuje T. Demo. Formálne sa však zamestnanec nestáva akcionárom spoločnosti a vo väčšine prípadov ani nemá hlasovacie práva spojené s vlastníctvom akcie alebo obchodného podielu. Zjednodušene povedané, tieňová akcia pre neho predstavuje zmluvný záväzok zamestnávateľa vyplatiť mu po splnení dohodnutých podmienok jednorazovú, prípadne opakovanú odmenu.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
