Drahé kamene môžu stáť aj státisíce eur. Klenotníci z Trenčína dokážu odhaliť, či sú pravé

Už viac ako štvrťstoročie vyrába rodina Mikušovcov v Trenčíne šperky. Ide o špecifický segment, keďže obchod s drahými kameňmi, ktoré sa na výrobu šperkov využívajú, má mnohé nástrahy. Súvisí to aj s rozvojom technológií – tie dnes umožňujú umelé zafarbenie prírodného kameňa, ktorý bol po vyťažení úplne bezfarebný a jeho hodnota bola veľmi nízka. Zdanie, že má vyššiu hodnotu, vytvára až toto umelé zafarbenie. Odhalenie podobných trikov si vyžaduje nielen vzdelanie, ale aj technologické vybavenie. A to Mikušovci majú.

Ivan Mikuš založil pred dvadsiatimi dvoma rokmi v Trenčíne Slovenský gemologický inštitút, ktorý sídli v rovnakej budove ako samotná firma. V súčasnosti je to jediná znalecká organizácia zaoberajúca sa drahými kameňmi na Slovensku. „Keď sme inštitút v roku 2002 zakladali, investovali sme do vzdelania a technológií toľko, že očakávateľná návratnosť presahovala dĺžku ľudského života,“ spomína I. Mikuš. Pripúšťa, že niekomu sa to mohlo javiť ako nezmyselný rozmar a z racionálneho pohľadu by sa tomu názoru dalo len ťažko oponovať.

Dnes považuje gemológiu za jeden z najdôležitejších pilierov rodinného biznisu, ktorý firmu zrejme najvýraznejším spôsobom odlišuje od ostatných. „Veľakrát zrealizujeme investíciu, ktorá by tabuľkovo jednoducho nedávala žiaden zmysel. Sú rozhodnutia, ktoré vďaka tomu, že sme relatívne malá rodinná firma, môžeme stále robiť pocitovo,“ konštatuje zakladateľ Mikuš Diamonds.

Členovia najstaršej burzy

Rodinná firma Mikuš Diamonds v sebe spojila dve generácie. Založil ju Ivan Mikuš, pôvodne elektrotechnik, ktorému učarovala u jeho bývalého zamestnávateľa výroba šperkov. Časom sa pridali obe deti, najskôr syn Martin a po ňom aj dcéra Iveta. Tá pôvodne rozmýšľala nad tým, že sa vydá na dráhu právničky a neplánovala, že by sa pripojila k rodinnému biznisu. Brat ju napokon prehovoril a ona sa k nemu a otcovi pridala. Cesta samotného Martina bola o čosi jednoduchšia. S otcom chodil na veľtrhy od malička a kamene ho bavili už v detstve.

Otec so synom sú od roku 2009 členmi burzy Diamantclub van Atwerpen. Je to najstaršia zo všetkých diamantových búrz a priamo v jej budove má rodinná firma z Trenčína zriadenú aj vlastnú kanceláriu. Na tejto burze nakupujú Mikušovci väčšinu diamantov. Ostatné získavajú na burzách po celom svete, od New Yorku, cez Tel Aviv a Bombaj až po Hongkong.

Farebné kamene však nie sú na rozdiel od diamantov natoľko centralizované a nepredávajú sa na burzách. „Kolumbijské smaragdy nakupujeme obvykle priamo od ťažiarov, ktorí tieto kamene vo väčšine prípadov aj sami spracúvajú. Podobné je to aj s turmalínmi z Brazílie,“ vysvetľuje I. Mikuš. Niektoré kamene sa však nespracúvajú priamo na mieste a najskôr putujú do svetových brusičských centier. V indickom Džajpure sa napríklad brúsia africké smaragdy, v thajskom Bangkoku rubíny a zafíry.

Neobmedzené ceny drahých kameňov

Na trhu s diamantmi číhajú hrozby nielen na výrobcov šperkov, ale v konečnom dôsledku aj na zákazníkov, ktorí si šperky kupujú. Problémom je masívny marketing vytvorený okolo syntetických kameňov, ktoré sa predávajú za sumy vysoko prevyšujúce ich reálnu hodnotu. Základným atribútom každého drahého kameňa je totiž vzácnosť, tú však synteticky vyrobené kamene, prirodzene, nemajú. Preto sa podľa Svetovej klenotníckej konfederácie za drahé kamene nepovažujú – dajú sa totiž teoreticky vyrobiť v neobmedzenom množstve.