Mali ste produkt, webovú stránku, no nie peniaze na marketing. Aké boli prvé roky?
Marek: Prvý rok sme predali desať až pätnásť garáží a pomaly to rástlo. Mali sme tú výhodu, že otec a jeho bratia v podstate robili zadarmo, neúčtovali nám montáže. Keby sme mali na začiatku zamestnávať robotníkov, neutiahli by sme to.
Martin: Nezabudneme na prvú zákazku v živote, bola to objednávka od známej slovenskej osobnosti. Poliaci tam mali prísť o siedmej ráno, namiesto toho prišli k nám do firmy. To sme si od tej celebrity pekne odniesli.
Marek: Od začiatku sme mali problém za problémom. Nonstop sme riešili problémy, problémy a problémy. Keď niekto nezavolal, nenadával alebo nebol nahnevaný, to bolo normálne osvietenie.
Ako dlho trvalo také obdobie?
Martin: Prvé roky, kým sme boli živnostníci a dostali sme sa k eseročke, čiže od roku 2007 do roku 2013. Ale stále to bolo lepenie problémov. Raz sme nemali na zaplatenie DPH, lebo sme nakúpili materiál. Našťastie som vtedy končil vysokú školu a od rodiny som dostal 500 eur, taký veľký peniaz. Použil som to na zaplatenie DPH.
Marek: Inak do tej eseročky by sme sa ani nedostali, keby sa nebol zjavil jeden pán z východu, ktorý nám povedal, že mu musíme dodať výkresy, celú technológiu od Poliakov. A on to bude vyrábať. Nechce nič iné, len aby sme montovali dvetisíc garáží ročne, a on to budeme pre vás vyrábať. V podstate chcel, aby sme podviedli svojho dodávateľa a aby sme know‑how dodali tej východniarskej firme. My sme v tom čase jazdili na Felícii a povedal nám, že nám obom kúpi nové Range Rovery.
Martin: Týždne sme rozmýšľali, čo urobiť, či ísť do toho. V Žiline sme našli takú podnikateľskú univerzitu, IPA, zoznámili nás s právnikom, ktorý nám vysvetlil, že na takéto podnikanie si musíme založiť eseročku. Konzultovali sme to s ním a rozhodli sme sa, že do toho pôjdeme sami. No veľkým pozitívom bolo, že po všetkých tých problémoch nám táto ponuka dodala optimizmus, že naše podnikanie má potenciál.
Stále to však bolo o rokoch dotovania biznisu. Prečo ste v tom zotrvávali?
Marek: Keď prídete do štádia, že máte okolo seba päť až desať ľudí, ktorí tomu veria, neviete z toho tak ľahko vystúpiť. Postupne sa ukazovalo, že to môže byť životný biznis, ktorý je na začiatku, a musíme vydržať. Otec nám neustále opakoval, že musíme vydržať.
Marek: Problémy sa však neskončili. Tá východniarska firma si objednala novú garáž, ktorú skopírovala. Výrobok totiž nie je na prvý pohľad zložitý. Urobila rozsiahlu marketingovú kampaň a pri všetkých pobočkách Tesco na Slovensku postavila garáže. My sme boli hotoví. Vtedy sme padli znova na dno. Hovorili sme si, že asi skrachujeme.
Ako ste to prežili?
Marek: Náš kamarát, s ktorým sme od začiatku riešili marketing, nám vtedy povedal, aby sme zvýšili reklamu na Googli. A my na to, že prečo? Oni vám urobili showroom a pomáhajú vám s produktom. Oni tam propagovali nejaké montované garáže a ľudia zrazu začali hľadať na internete montované garáže. My sme boli pripravení predávať. Nakoniec nám to, paradoxne, pomohlo urobiť ďalší skok vpred. Lenže vtedy, keď to prišlo, nám nebolo do smiechu.
Martin: Najviac ľudí sa nám ozývalo z Bratislavy, tak som sa odsťahoval do Bratislavy, prenajal som si tam byt a v jednej malej pekárničke neďaleko som mal vysunutú kanceláriu. Sedel som tam so stovkami a stovkami ľudí. Takže každý jeden dopyt sme riešili osobne.
Kedy ste zamestnali prvého zamestnanca?
Marek: V roku 2014. Ale vtedy bolo pre nás nepredstaviteľné platiť odvody. Keď počítate každé euro a máte niekomu dať aspoň minimálnu mzdu 700 eur plus odvody, nie je to jednoduché.
Martin: Keď si živnostník otvorí živnosť, má nejaký rok úľavu, ale keď nová firma zamestná prvých zamestnancov, žiadna úľava nepríde.
Marek: Pritom v Poľsku, keď vytvoríte projekt, hoc aj s malou inováciou, je absolútne jedno, v akom segmente, dostanete minimálne 30-percentnú dotáciu od štátu. Keby sme dnes vytvorili projekt na garážovú fabriku a cena projektu bude napríklad desať miliónov, v Poľsku by sme hneď dostali dotáciu dva až tri milióny. Poliaci si uvedomili, že keď sa rozbehnete, z dlhodobého hľadiska im to vrátite. Tu dostanete pokutu alebo výhražný list z daňového úradu.
Martin: Keď sme naposledy išli do Nitry na výstavu, prvýkrát sme si našli hostesky. Pekne sme ich vyobliekali, dali sme im letáčiky a asi o dve hodiny po otvorení výstavy nám volajú s plačom, že ich chytili inšpektori. Hovorili sme im, že to nie je problém, však sú na úrade práce prihlásené. No nevedeli sme, že účtovníčka mala problém so zubami, musela ísť na pohotovosť a nestihla ich do polnoci prihlásiť. A tak sme dostali pokutu tritisíc eur. A to som ešte zjednal z päťtisíc eur. Následne sme boli päť rokov na zozname nelegálnych zamestnávateľov.
Marek: Tie dievčatá iba podávali letáky. Boli sme tam najposlednejší chudáci a takýchto chudákov šikanujú.
