Bez peňazí a po krk v dlhoch. Firmám pribúdajú zálohy a faktúry po splatnosti

Špirála neuhradených faktúr mnohým podnikateľom nedá už pár mesiacov spávať. Objavujú sa nové trendy, kedy firmy boli nútené zmeniť svoje správanie a procesy v súvislosti s inkasovaním platieb.

Znižovať a ešte raz znižovať náklady

Firmy na Slovensku sú jednoznačne v čase pandémie opatrnejšie a robia opatrenia najmä v oblasti optimalizácie či znižovania nákladov. Vo väčšej či menšej miere znižujú náklady, ktoré nie sú životne nevyhnutné pre ich fungovanie, hovorí pre TREND prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) Martin Musil.

„Druhým trendom je, že sa začínajú viac venovať plánovaniu svojho cash flow. Kým v minulosti dĺžky splatnosti faktúr trápili firmy menej, dnes je to oblasť, ktorá patrí do top 3 problematických oblastí,“ pripomína pre TREND.

Pritom mnohé podniky každoročne prichádzajú o státisíce eur, najmä v oblasti sekundárnych nákladov, napríklad na údržbu a opravy, energie, skladové procesy, čistiace prostriedky, kancelárske či office náklady, ale aj na bankové poplatky, poistenie a podobne. Hlavným problémom sú jednoducho často zle nastavené procesy kontroly, a to prierezovo vo všetkých sektoroch.

„Vo všeobecnosti podiel sekundárnych nákladov predstavuje až do 40 percent celkových nákladov. Keďže napríklad priemerná hrubá ziskovosť výrobných spoločností na Slovensku predstavuje 20 až 30 percent, výška týchto nákladov často môže rozhodnúť o tom, či firma dosiahne plánovaný zisk alebo sa dostane do straty,“ upozorňuje na čoraz akútnejší problém firiem partnerka spoločnosti Expense Reduction Analysts Iveta Živicová.

Slováci málo „tlačia“ na lehoty splatnosti

Počkať so splatnosťou faktúr pár dní či týždňov? Niektorí podnikatelia sú v tomto smere benevolentní, aby neprišli o zákazku či obchodného partnera. Prieskum platobného správania firiem v roku 2020 realizovaný spoločnosťou Intrum ukazuje, že Slovensko je tretia krajina s najnižším tlakom zo strany zákazníkov na dlhšie doby splatnosti, ako by veriteľom vyhovovalo. Väčší tlak je vyvíjaný na veľké podniky.

Asi tretina z nich však uvádza, že rastúca makroekonomická neistota spôsobila, že v uplynulom roku museli dodávateľom predĺžiť doby splatnosti. Až 32 percent zasa súhlasilo s tým, že poskytli dlhšiu dobu splatnosti, aby predišli riziku bankrotu.

„Čo je na koronakríze zaujímavé je to, že má extrémne pozitívny vplyv na elektronizáciu firemného sektora. Firmy boli za posledných 9 mesiacov schopné presunúť do virtuálneho prostredia také enormné množstvo činností ako nikdy predtým,“ poznamenáva M. Musil.

Fakt, že firmy sa snažia chrániť svoju finančnú stabilitu na všetkých frontoch, potvrdzuje aj Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovensko a Česko. „Riešia iba najnutnejšie náklady. Väčšie investície odložili na neurčito. Rovnako sa snažia využiť všetky dostupné možnosti na zvýšenie finančnej stability, či už ide o formy podpory zo strany štátu, alebo i odklady splácania bankových úverov,“ objasňuje pre TREND.