Remeselné pivovary ako príležitosť
Veľký potenciál firma vidí v segmente malých remeselných pivovarov. Tie v Európe rastú prudkým tempom. Počet mikropivovarov podľa agentúry na prieskum trhu Technavio za posledných päť rokov stúpol o 73 percent, dominuje Nemecko a Spojené kráľovstvo. V roku 2015 mali malé remeselné pivovary z pohľadu tržieb dvanásťpercentný podiel na trhu s pivom. Rast trhu s remeselnými pivami znížil predaje tradičných pív v Európe. Veľkých hráčov v pivnom biznise tento vývoj prinútil kupovať malé pivovary, aby mohli vstúpiť aj do tohto segmentu.
Trend cítiť aj na Slovensku, kde v posledných rokoch pribudlo vyše šesťdesiat remeselných pivovarov. „Na Slovensku sú zatiaľ tieto pivovary príliš malé, ale v zahraničí už medzi nimi možno nájsť aj významné firmy, ktoré v snahe odlíšiť sa od veľkých značiek hľadajú vlastné unikátne poháre. Neboja sa dokonca ísť aj do ručne robených pohárov,“ vraví S. Balco. R-Glass Trade už vyvinul niekoľo pohárov pre tento segment, ktoré smerovali k zákazníkom do Kanady, Brazílie či Južnej Afriky.
Sklárne R-Glass Trade Zdroj: Maňo Štrauch
Výhodou R-Glass Trade je v tomto prípade schopnosť ponúknuť v jednom balíku komplexné služby. V Katarínskej Hute totiž okrem vývoja zachovali aj ručnú výrobu skla, vďaka čomu môžu zákazníkom ponúknuť unikátne poháre, ktoré sa pri strojovej produkcii nedajú vyrobiť.
Do budúcnosti firma plánuje zvyšovať pridanú hodnotu svojich výrobkov prostredníctvom dekorácií. Aktuálne preto dokončuje rekonštrukciu ďalších výrobných priestorov určených práve pre dekoračnú dielňu. V Lučenci prevádzkuje chránenú dielňu, ktorú chce zachovať, no časť tamojších kapacít začiatkom budúceho roka presťahuje už aj priamo do Katarínskej Hute a zvýši počet zamestnancov.
Stanislav Balco, Sklárne R-Glass Trade Zdroj: Maňo Štrauch
Ako sa skončila výroba skla v Poltári
Oživenie výroby skla v hlavnom závode bývalého Slovglassu v Poltári pod taktovkou Vladimíra Poóra sa skončilo neslávne.
Trnavský podnikateľ blízky strane Smer- -SD po ich kúpe pred piatimi rokmi kreslil pre fabriku veľké plány. Aktíva previedol pod novú firmu Poltár Crystal & Steel. Na rozbeh produkcie potreboval podľa investičného plánu 27 miliónov eur, z čoho mu štát priklepol vo forme investičnej pomoci takmer dvanásť miliónov eur. Za to sa zaviazal vytvoriť štyristo nových pracovných miest. Štart produkcie sa však neustále posúval a namiesto skla sa vo fabrike začali vyrábať komponenty pre lokomotívy, vagóny a vysokozdvižné vozíky, ktoré Poltár Crystal & Steel dodával železničným opravárenským firmám ŽOS Trnava a ŽOS Zvolen zo skupiny V. Poóra.
Trnavský podnikateľ nakoniec pred dvoma rokmi otvorene priznal, že so sklárskou výrobou v Poltári ani nepočíta. Hlavným dôvodom bol nedostatok financií. V. Poór sa v investičnom zámere zaviazal poskytnúť „z vlastného vrecka“ 14,5 milióna eur, z ktorých viac ako trinásť miliónov mali tvoriť cudzie zdroje v podobe bankových úverov. Tie sa však podnikateľovi nepodarilo získať, a tak pokračoval len v strojárskej produkcii, ale už bez štátnej pomoci. Z tej nakoniec ani nečerpal.
Tým sa však problémy poltárskej fabriky neskončili. Začiatkom tohto roka prišla aj o strojársku výrobu, ktorá sa presunula priamo do závodov ŽOS v Trnave a vo Zvolene. O prácu tak prišlo aj zvyšných tridsať zamestnancov. Dôvodom ukončenia činnosti v Poltári bola podľa trnavského podnikateľa platobná neschopnosť kľúčového fínskeho odberateľa Ojala Slovakia s prevádzkou neďaleko Detvy, ktorý skrachoval.
Odborná spolupráca na seriáli Ako sa zachraňujú firmy:
|
