Menší závod Slovglassu v Katarínskej Hute vtedy v konkurze získala spoločnosť R-Glass Trade. A zatiaľ čo V. Poór výrobu skla aj napriek štátnej dotácii v Poltári neobnovil, R-Glass Trade v Katarínskej Hute investoval do moderných technológií, získal dôveru obchodných partnerov aj zákazníkov a dnes v regióne s trinásťpercentnou nezamestnanosťou dáva prácu takmer dvom stovkám ľudí.
„Naše výrobky predávame do Kanady, Spojeného kráľovstva, Talianska, Nemecka, Brazílie, Južnej Afriky, Indie, Vietnamu či do Japonska. Momentálne vyrábame na dvoch linkách, ktoré idú naplno, a plánujeme pridať aj tretiu. Tržby by mali v tomto roku medziročne stúpnuť o štyridsaťpäť percent,“ hovorí obchodný manažér Stanislav Balco.
Sklárne R-Glass Trade Zdroj: Maňo Štrauch
Sen o sklárni
Cesta k vlastnej sklárni však nebola jednoduchá. R-Glass nie je v biznise neznámou firmou. Stojí za ňou dlhoročný sklársky manažér Ján Riečica a podnikateľ Ján Mráz, ktorý je zároveň tretinovým vlastníkom lučeneckej nábytkárne Ekoltech. Už v 90. rokoch začala spoločnosť s dekorovaním skla. Medzi jej zákazníkov patrili veľké pivovarnícke spoločnosti ako Carlsberg, Heineken alebo SABMiller a v najlepších časoch zamestnávala firma v Lučenci dvesto ľudí.
Cieľom R-Glassu však bolo zarobiť si dekoráciami na vlastnú skláreň. Pred desiatimi rokmi sa jej to podarilo, keď v konkurze získala fabriku v maďarskom Salgótarjáne. Tá vyrábala nápojové sklo a pracovalo v nej takmer osemsto zamestnancov.
Rozhodujúce bolo prekonať aj nedôveru obchodných partnerov, ktorí ich mylne považovali za nástupcov Slovglassu Poltár
Po jej prevzatí však R-Glass zistil, že vykazované výsledky nezodpovedajú realite, technológie sú zastarané a vo firme je obrovská prezamestnanosť. Napriek tomu sa podarilo R-Glass Hungary získať niekoľko významných kontraktov na dodávky skla pre globálne značky Heineken, Coca-Cola, Pepsi či Zwack, ako aj pre slovenské spoločnosti St. Nicolaus alebo Gas Familia. V segmente retailu to boli obchodné domy z Japonska, USA, Francúzska či Nemecka. Do toho však prišla v Maďarsku liberalizácia cien energií a hospodárska kríza, čím sa fabrika rovnako ako celý sklársky priemysel dostala do problémov. Tie vyústili až do návrhu na konkurz.
Problémy maďarskej sklárne so sebou stiahli aj materskú firmu R-Glass. Majitelia spoločnosti J. Riečica a J. Mráz pokračovali v dekoratérskom biznise pod hlavičkou R-Glass Trade, no chýbalo im zázemie sklárskej výroby. Mali problém dostať sa k samotnému sklu, keďže sklárne ich už poznali z pôsobenia v Salgótarjáne a vnímali ich ako konkurenciu. Nechceli im preto predávať poháre na dekorácie a firma utlmila svoju činnosť.
Sklárne R-Glass Trade Zdroj: Maňo Štrauch
Čakanie na osud Slovglassu
No svojho sna na vlastnú skláreň sa nevzdali a obzerali sa po vhodnej fabrike. V tom čase sa do problémov opäť dostal poltársky Slovglass. Spoločnosť po kríze kúpila bratislavská IT firma Emel, ktorá ju previedla pod vlastnú eseročku Slovglass Poltár, aby udržala značku. Napriek sľubom Bratislavčania do závodov v Poltári a Katarínskej Hute neinvestovali, technológie zastarávali a kazili sa. Výroba viackrát stála nielen pre technické problémy, ale aj dlhy u dodávateľov energií, ktorí fabriky odpojili.
Slovglass prišiel o viacero klientov, ktorí sa nechceli spoliehať na nestabilné dodávky, a firma tak skončila pod ochranou súdov. Ani následná reštrukturalizácia Slovglassu nepomohla zachrániť sa a spoločnosť opäť skončila v konkurze.
R-Glass Trade sledoval dianie okolo Slovglassu. Po neúspešnom prvom kole predaja majetku sklární, keď sa obidva závody v Poltári a v Katarínskej Hute predávali spolu v jednom balíku, konkurzný správca fabriky rozdelil a ponúkal zvlášť. R-Glass Trade sa do tendra zapojil a závod v Katarínskej Hute kúpil za 376-tisíc eur. Odvtedy už do fabriky investovali sedem miliónov eur, z čoho 1,4 milióna dostali z eurofondov. Na financovanie využili z polovice vlastné prostriedky a zvyšok firme požičali banky.
Zdroj: TREND.sk
