Zváračák dostáva krídla. Má ambiciózne plány

Je pravda, že s takzvaným Zváračákom bežný spotrebiteľ zrejme nikdy do styku nepríde. Jeho vývojové kapacity a technológie nebude vnímať ani pri takej veci, ako je jeho nové auto. To, že aj po sedemdesiatich rokoch ústav funguje, ako má, a spĺňa úlohu technologického inovátora, ocenia až tí, ktorí vozidlo vyrobili.

V konkurencii nadnárodných technologických skupín pôsobí slovenský ústav ako malá ryba v mori. Nedoťahuje sa na ne ani počtom zamestnancov, ani financovaním, ktoré materské štáty podobným firmám poskytujú. Napriek tomu a práve vďaka nemu drží Slovensko so svetom v mnohom krok. Dokonca svet v niekoľkých konkrétnych prípadoch predbiehame.

Očakávanie rastu

Za ostatné obdobie slovenskí výskumníci z Račianskej ulice v Bratislave zarezonovali technológiami, ktoré sa od nich snažili odpozorovať ázijské firmy. Ako naznačuje vývoj v oblasti automotive a technológií Priemyslu 4.0, niektoré môžu v budúcnosti niesť aspoň nálepku vyvinuté na Slovensku.

• <b>Pozrite si fotogalériu k článku</b>

„Je pravda, že ústav dnes treba vnímať ako súkromnú spoločnosť. Rastúce tržby sa jej darí potvrdzovať aj v tomto roku,“ hovorí L. Lopatka. Kým predvlani sa pohybovali na úrovni päť miliónov eur, v minulom roku sa zdvojnásobili. Tento rok bude kľúčový aj preto, že najväčší odberatelia ústavu prechádzajú ťažším výrobným obdobím. „Napriek tomu očakávame rast,“ dodáva výkonný šéf spoločnosti.

Súvisí to s tým, že mnohé, nielen slovenské firmy rozmýšľajú dopredu a už dnes zadávajú požiadavky na know-how v oblasti nových výrobných postupov. Rátajú s tým, že technológie budú musieť v nasledujúcej dekáde vyrábať inteligentnejšie, s úsporou na hmotnostiach, nákladoch a nakoniec aj ľuďoch.

Keby bol Zváračák centrom know-how len pre slovenské firmy, dnes by už asi neexistoval, myslí si výkonný riaditeľ VÚZ Ľuboš Lopatka. Zdroj: Maňo Štrauch

Vo výskumnom ústave si preto dnes lámu hlavu nad tým, ako zvárať trením, čo je ich vlastná technológia, ktorá má obrovský potenciál v rôznych odvetviach priemyslu. Alebo ako vyrábať niekoľkodielne súčiastky len z jedného kusa, čo zase rieši aditívna výroba, inými slovami, trojrozmerná tlač. „Cieľom ústavu je byť centrom know-how. Ale keby sme ním boli len pre slovenské firmy, tak dnes už zrejme neexistujeme,“ vysvetľuje pre TREND L. Lopatka.

Dnes sa až 90 percent výrobných technológií v automotive týka znižovania hmotnosti áut

Odkazuje pritom aj na automobilový priemysel, ktorý v mnohom ťaží práve z vývoja a výskumu ústavu. V biznisovej rovine je však automotive priemysel veľmi špecifický. Pri svojom fungovaní potrebuje aj mnoho outsourcovanej výpomoci. S výskumom súvisí aj silný ekonomický tlak, najmä preto, že výrobné firmy či automobilky zadávajú množstvo krátkodobých zákaziek na riešenie menších problémov, ktorých riešenia je lepšie outsourcovať. „A len veľmi nerád si nechá hovoriť do svojich interných trendov,“ dodáva Peter Brziak, riaditeľ výskumu a vývoja vo VÚZ.

Manufaktúra našla potenciál

„Projekty