Župan Trnka: Rozvoj kraja zabezpečí spolupráca

Samosprávy zažili ťažký rok a podľa predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku ani vyhliadky do budúcna nie sú veľmi optimistické. Preto je dôležité pozerať sa na hospodárenie župy po novom. Zlepšenie môže priniesť najmä spolupráca so súkromným sektorom na rozvojových projektoch.

Ako sa pre samosprávy vyvíjal rok 2023 oproti pôvodným očakávaniam?

Pre všetky samosprávy sa katastrofa začala v polovici minulého roka, keď sme si uvedomili, že nám príjmy neporastú, naopak, čelíme vysokej inflácii a vyšším mzdovým požiadavkám. Príjmy sme mali rovnaké ako v roku 2022, no všetko ostatné sa zvyšovalo. A to znamená škrty. Čiže rok 2023 sa niesol z pohľadu financií v reštrukturalizačnom režime. Napríklad prvýkrát za moje pôsobenie máme nula eur na kapitálové výdavky na mosty, pritom v Košickom kraji je najviac mostov v katastrofálnom stave. Len pri nich je tu investičný dlh 600 miliónov eur.

Boli ste donútení aj šetriť?

Za šesť rokov, čo som vo funkcii, sme znížili stavy zamestnancov o 500. Boli sme na úrovni 6 300 zamestnancov, teraz sme niekde okolo 5 800. Nie je to jednoduchý proces, nedá sa to urobiť plošne. Zároveň je veľa ľudí, ktorí odchádzajú, ukrivdených a potom často píšu anonymné trestné oznámenia, aby si mohli niekde prečítať, že Trnka má problém. V samospráve ani vo verejnom sektore sa nedajú radikálne znížiť náklady za pár mesiacov. Musíte mať plán, aby služby pre verejnosť boli zachované. Priebežne pracujeme na novom informačnom systéme, ktorý bude v budúcnosti znamenať istú optimalizáciu zamestnancov, no zároveň zefektívnenie procesov.

Pocítili šetrenie aj občania župy?

Snažili sme sa robiť to tak, aby ho verejnosť nepocítila. Nezatvárali sme žiadnu kultúrnu organizáciu, žiadnu školu. Financujeme všetko, čo sme financovali predtým. Platíme aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, školským zariadeniam poplatky za jedálne, internáty, dokonca sme mierne zvyšovali platby. Všetko sa snažíme robiť tak, aby dosah na obyvateľa buď nebol žiaden, alebo aby bol naozaj len mierny.

Hovorili ste o vysokom investičnom dlhu, čo sa týka mostov. Čo s nimi?

Je to obrovský problém. Zo 660 mostov máme 409 v stavebno‑technickom stupni 5, 6 a 7, to znamená pred uzavretím alebo už zavreté. Ak neinvestujeme do mosta napríklad v roku 2023 jeden milión eur a je v šiestej triede, o dva roky už bude v sedmičke zatvorený a jeho oprava si vyžiada aj dva milióny eur. Investičný dlh geometricky rastie a my musíme systémovo ako Slovenská republika povedať, ako budeme k tomuto problému pristupovať. Jediným riešením nemôžu byť eurofondy, tie nie sú na riešenie akútnych problémov súvisiacich so základnou dopravnou infraštruktúrou.