Zrušili maturitné skúšky. Budú vôbec niekomu chýbať?

Rezort školstva zrušil koncom marca a v apríli externú, písomnú aj ústnu časť maturity. Žiaci maturitné vysvedčenie získajú, ale ich známka sa vypočítala ako aritmetický priemer koncoročných známok zo všetkých ročníkov a polročných z posledných dvoch. Ak so známkou nesúhlasia, urobilo tak necelé percento, absolvujú riadnu skúšku. Školy aj zamestnávatelia rozhodnutie prijali až na výnimky ako dobrý kompromis. „Z pohľadu nešírenia choroby to bolo najrozumnejšie rozhodnutie,“ hovorí prezident asociácie stredných odborných škôl Felix Dömény. Možnosť nesúhlasiť s administratívnou známkou a absolvovať klasickú ústnu maturitu považuje za „spravodlivé a bezpečne realizovateľné“.

Napriek skepse časti verejnosti nie je pravda, že by mal byť rok 2020 rokom horších absolventov stredných škôl. Ak bude mať Covid-19 negatívny vplyv na vzdelanosť, prejaví sa rovnomerne vo všetkých ročníkoch a bude to najmä preto, že školy boli istý čas zatvorené. Improvizované dištančné vzdelávanie, o ktoré sa teraz školy usilujú, dokážu fyzickú prítomnosť v triedach nahradiť len čiastočne. Jedna viac či menej formálna skúška rozdiel neurobí.

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) zodpovedá za realizáciu maturít a priamo ho riadi ministerstvo školstva. Na stránke definuje maturitu ako objektívne meradlo vedomostí, zručností a všeobecných kompetencií absolventa strednej školy. Píše, že maturita má pre študentov mimoriadny význam, lebo vypovedá o ich schopnosti pokračovať v štúdiu či uplatniť sa v budúcom povolaní. Na nasledujúcich riadkoch budeme s touto poučkou polemizovať a testovať funkcie takto definovanej maturity.

Problém nie je Zrušená maturita

Vypovedá maturita naozaj o schopnosti uplatniť sa v budúcom povolaní? Zamestnávatelia sa na maturitné známky nepýtajú, majú vlastné spôsoby, ako otestovať uchádzačov o prácu.