Zrod železnej lady, ktorá sa nebála ísť proti vôli voličov

Článok Guardianu, neprekvapivo, nedáva priamu odpoveď na položenú otázku. Kým bola M. Thatcherová pri moci, nikdy nepovedala, že by Británia mala z Európskeho spoločenstva odísť. „Keď opustila úrad, vyjadrila sa – predo mnou aj pred viacerými inými –, že by sme vystúpiť mali,“ píše autor článku Charles Moore.

M. Thatcherovú pozná dokonale, pretože ju sprevádzal počas najdôležitejších udalostí a rozhodnutí a politička mu poskytla množstvo interview a prístup k archívu. Vybrala si ho totiž aj ako oficiálneho životopisca, ktorý postupne predkladá jej trojdielnu biografiu.

Prvý diel vyšiel v roku 2013, no záujemca o to, ako M. Thatcherová presadila väčšinu reforiem, ktorým sa dnes hovorí „thatcherizmus“, musel počkať až do tohto roku. Druhý diel trilógie sa zaoberá jej činnosťou na čele britskej vlády v osemdesiatych rokoch a je detailným pohľadom na to, ako si vtedy ešte len budúca „železná lady“ poradila s oživovaním stagnujúcej ekonomiky.

Charles Moore bol šéfredaktorom The Spectator a potom The Sunday Telegraph. V roku 2003 sa začal viac venovať písaniu životopisu Margaret Thatcherovej, prvý diel vyšiel po jej smrti v roku 2013. Trilógia bude mať dovedna 2500 strán.

In medias res

Kto sa chce vrhnúť na druhý diel Thatcherovej životopisu, ako na to najpodstatnejšie, čo „Maggie“ dosiahla, mal by sa dobre pripraviť.

Prvý diel sa končí britským víťazstvom na Falklandských ostrovoch, ktorý M. Thatcherovej priniesol bezprecedentné volebné víťazstvo nad labouristami – najväčšie v histórii – a šancu zmeniť krajinu, ktorá rieši hospodársku stagnáciu, vysokú nezamestnanosť a rozsiahle študentské i pracovné nepokoje. Kniha predstavuje M. Thatcherovú ako pragmatickú političku, ktorá hľadá spôsob ako vyrovnať rozpočet, okresať popritom dane a hlavne ako oživiť neefektívne hospodárstvo plné štátom vlastnených či ovládaných monopolov. Prvý diel vcelku dôsledne vysvetľuje, ako funguje britský politický systém, a predstavuje dôležité osoby, ktoré sú v druhom diele hlavnými postavami.

Je fascinujúce sledovať z prvej ruky, ako závažné dejinné udalosti vyvierali z osobného styku medzi pár dôležitými ľuďmi

Čo v „dvojke“ citeľne chýba, je dôkladnejšie priblíženie situácie v Európe na začiatku osemdesiatych rokov. Navyše slovenský čitateľ, predovšetkým vinou nedokonalého vzdelávania, nemusí disponovať širším prehľadom o politickej situácii vo východnej Európe pred revolúciami.

Stanné právo v Poľsku na začiatku osemdesiatych rokov, situácia v Sovietskom zväze pred nástupom Michaila Gorbačova či schizma medzi východným a západným Nemeckom v knihe nedostávajú širšie objasnenie. Potrebný prehľad však môže doplniť napríklad paralelné čítanie knihy 1989 od maďarského exulanta Victora Sebestyena.

Labouristický list na rozlúčku

Ešte pred rozhodujúcim víťazstvom v roku 1983 rozbehla M. Thatcherová prvé zásadné zmeny. Rozpredaj veľkého množstva nájomných domov a bytov, ktoré dovtedy boli v držbe štátu a miest, priniesol dva dôležité ciele. Naplnil štátnu kasu, ktorá trpela pod ťarchou štátneho zdravotníctva a dlhov štátom vlastnených spoločností. A získala sa tak široká podpora pre konzervatívcov, ktorí boli dovtedy vnímaní skôr ako podporovatelia aristokracie.

Keď po víťazstve v roku 1979 bojovala M. Thatcherová o podporu o štyri roky neskôr, labouristi jej nevedomky pomohli. Ich program obsahoval veci, ktoré nemali ako potešiť voličov: okrem iného chceli zastaviť rozpredaj štátnych bytov či vystúpiť z Európskeho spoločenstva.

„Maggie mala pravdu, s tým chlapom sa dá robiť biznis,“ povedal Reagan po návrate zo samitu s Gorbačovom v Ženeve

Labouristický poslanec Gerald Kaufman toto prehnane ľavicové memorandum nazval „najdlhším samovražedným listom na rozlúčku v dejinách“. A podľa knihy ho samotná M. Thatcherová nosila stále so sebou a s radosťou z neho citovala na každom predvolebnom stretnutí.

Na začiatku druhého dielu preto vyhráva historicky najväčšiu parlamentnú väčšinu – od opozície ju delí celých 144 hlasov. Dostáva priestor zmeniť Veľkú Britániu najviac od čias, keď prestala byť koloniálnym impériom. A tiež má v rukách krajinu, ktorej ekonomika niekoľko rokov nerastie a armáda nezamestnaných už má viac než tri milióny. Jej monetárna politika však skrotila infláciu z 23 percent v roku 1979 na štyri percentá vo volebnom roku 1983.

Charles Moore: Margaret Thatcher – At her Zenith: In London, Washington and Moscow (Allen Lane, 2016, 880 s.) Zdroj: Allen Lane

Nielen peniaze

Tvár političky je v knihe výsostne pragmatická, avšak v prípade privatizácie jej nejde výlučne o peniaze. Sama slovo „privatizácia“ nemá veľmi rada, prvýkrát ho použije až v polovici osemdesiatych rokov, keď je už rozpredaj štátneho majetku v plnom prúde. Sama radšej hovorí o „denacionalizácii“.

Plne si uvedomuje, že samotný predaj štátnych firiem, z ktorých mnohé sú monopolmi, nevyrieši ekonomickú neefektívnosť. Hľadá preto napríklad spôsob, ako rozdeliť British Telecom