Žraloci od Dunaja verzus šťuky spoza Moravy

Podnikavých Slovákov raz taký veľký český trh lákal, hneď ako si po novembrovej revolúcii vytvorili silnejšie postavenie doma. Nálety slovenských investičných skupín Penta či J&T na firmy spoza rieky Moravy sa začali už na prelome milénia. Česi ich rýchlo titulkovali označením „žraloci od Dunaje“.

Opačných prienikov Čechov na menší slovenský trh nie je až tak veľa a začali sa v neskoršom období. No v biznisoch, akými sú mobilná komunikácia, výroba zbraní či biznis s e-shopmi, už Česi v SR obsadili významné pozície.

A osobitou kapitolou previazanosti biznisov oboch krajín je aj zopár Slovákov, ktorí veľký biznis vybudovali po odchode do Česka, no neskôr svoje podnikanie začali spätne šíriť aj na rodné Slovensko. Medzi nimi vytŕča vôbec najbohatší Slovák Andrej Babiš so svojím agrochemickým koncernom Agrofert a tiež oceliar Tomáš Chrenek, ktorý sa však na Slovensko zatiaľ posunul iba so svojimi nemocnicami.

Nálet slovenských žralokov

Najsilnejšie pozície si v Česku vybudovali dve najväčšie slovenské investičné skupiny. Aj vďaka tomu, že vo svojich štruktúrach majú aj schopných českých spoluvlastníkov. Českú vetvu Penty rozbiehal Marek Dospiva a rast J&T za riekou Moravou zasa urýchľoval Daniel Křetínský.

J&T si práve v Česku splnilo svoj veľký sen, na ktorý na Slovensku povolenie dlho získať nevedelo. Až v Česku skupina mohla založiť svoju bankovú vetvu. Na Slovensku pobočku pražskej J&T Banky rozbehla po začlenení oboch krajín do EÚ.

Najväčší biznis však táto skupina vybudovala v českej energetike. Poskupovala tam viaceré podniky na čele s Elektrárňami Opatovice, Pražskou teplárenskou či Plzeňskou energetikou, ktoré z J&T v Česku urobili vôbec najväčšieho dodávateľa tepla a druhého najväčšieho výrobcu elektriny. Česká energetika sa pre skupinu stala odrazovým mostíkom aj pre závratný rast v energetikách iných krajín.

Neskôr osamostatnený Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorý má v blízkej budúcnosti vlastniť popri D. Křetínskom už iba Patrik Tkáč, má dnes veľké elektrárne a teplárne už aj v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Taliansku a Maďarsku. Na Slovensku je najväčšou energetickou skupinou. Spolu s tunajšou vládou ovláda plynárne, elektrické rozvody Stredoslovenskej energetiky i Slovenské elektrárne.

Pente v Česku síce nevyšiel projekt nového mobilného operátora U:fon pod firmou MobilKom a po jeho páde si povedala, že do technologických start-upov už radšej nepôjde. Kritizovali ju aj za transakcie s bývalými štátnymi pozemkami pri pražskom letisku Ruzyň. No zároveň v ČR zrealizovala viaceré svoje najziskovejšie projekty. Veľa zarobila na Severomoravských vodárňach a kanalizáciách a ešte viac sa tam posilnila po odkúpení stávkovej siete Fortuna a vybudovaní siete lekární Dr.Max.

Obe majú silné pozície aj v Poľsku a na Slovensku a obe dnes patria medzi najziskovejšie firmy skupiny. So stávkovým biznisom sa najnovšie už Penta posúva aj na Balkán a lekárne sú zasa kľúčovou súčasťou jej dnes najdôležitejšieho zdravotníckeho biznisu. Ten sa v Česku snaží zveľaďovať kúpou prvých tamojších nemocníc. Zatiaľ ich mala iba na Slovensku a v Poľsku.

V Česku je Penta dosť aktívna aj v developerstve a má tam aj svoju najväčšiu strojársku fabriku – výrobcu lietadiel Aero Vodochody. Jednou nohou je aj v mäsiarskom biznise – vlastní plzenský mäsokombinát Schneider. Tento biznis však chce v blízkom čase predať.

České bašty k dobru

Hlavne v Česku vidí gro svojich nových aktivít aj bývalý partner Penty Martin Kúšik, i keď zatiaľ žiadny nový veľký obchod so svojou novou firmou Odyssey 44 neoznámil. M. Kušík sa v Česku zabýval, keďže s M. Dospivom rozbiehal tamojšiu vetvu Penty.

V Česku videli priestor na dobrý biznis aj ďalší vplyvní Slováci. Bývalí vlastníci bratislavskej rafinérie Slovnaft pod vedením Slavomíra Hatinu si do svojej Slovintegry kúpili najväčší podnik práve v Česku. Ide o výrobcu obalových fólií Granitol. Dnes ho už vlastní samostatne iba S. Hatina.

Za rieku Moravu sa rozšírila aj strojárska skupina Matador na čele so Štefanom Rosinom. Pred desiatkou rokov si tam kúpila mladoboleslavskú dizajnérsku spoločnosť Aufeer Design, ktorá už smeruje k prototypovej výrobe automobilov. A v českom Liberci má táto skupina aj fabriku na lisované a zvárané dielce pre automobily českej automobilky Škoda Auto.

Jednu zo svojich biopalivových fabrík má v Česku aj skupina podnikateľov okolo Jána Sabola. Ethanol Energy v českých Vrdoch založila na výrobu bioetanolu do benzínov spolu s A. Babišom. A už dlhšie sa do Česka skupina snaží rozšíriť aj svoj tuzemský biznis s liehovinami. Usiluje sa kúpiť niektorú tamojšiu likérku.

Milan Fiľo síce najviac zarába na svojich slovenských papierenských podnikoch, no veľa času trávi aj v Prahe. Má tam divadlo Hybernia, no v Česku vlastní aj výrobcu transformátorov Trafo CZ a telekomunikačnú firmu Centro Net.

Vari najviac Slovákov potešil príchod žltých vlakov RegioJet i autobusov Student Agency Čecha Radima Vančuru

Bývalý konkurzný právnik Zoroslav Kollár zasa v Česku bol pri oživovaní jednej z najznámejších značiek tamojšieho strojárstva. Dodnes ovláda tretinu výrobcu traktorov Zetor. V Česku sú aktívni aj majitelia slovenského predajcu elektroniky Nay. Kúpili donedávna konkurenčnú sieť Electro World. A k vedúcim hráčom na českom trhu s hračkami patrí aj slovenský Dráčik.

Silné zastúpenie mali donedávna v Česku aj Železiarne Podbrezová patriace skupine Vladimíra Sotáka. Už v roku 1996 vstúpili železiarne do podniku Tažírny trub Svinov špecializovaného na výrobu rúr. Firma však neprežila krízu a bola zavretá. Úspešnejšie pre železiarne sa skončili ich ďalšie dva české výlety. Žďárské strojírny Žďas zamerané na ťažké strojárstvo i podnik Těžké strojírenství Plzeň, ktorý sa venuje výrobe lisov a valcovní, dostali Podbrezovčania zo strát do slušných ziskov.

Na jar obidve firmy V. Soták predal čínskej spoločnosti CEFC za vyše 70 miliónov eur. A to sa ešte železiarne spolu s CEFC i Hengfeng Bank Company dohodli na vytvorení nového investičného fondu, ktorý má na ovládnutie ďalších českých priemyselných podnikov vyše miliardy eur.

Pravda, nie všetky slovenské pokusy v Česku dopadli úspešne. Dvojica východoslovenských biznismenov Juraj Kamarás a Ladislav Krajňák, ktorá pôvodne zbohatla na zásobovaní košických oceliarní, nemálo zainvestovala práve do viacerých českých energetických i polygrafických podnikov. No tie sa pred pár rokmi dostali do finančných problémov, po ktorých tento tandem musel zavrieť aj svojho tunajšieho výrobcu drevených izolácií – banskobystrickú Smrečinu Hofatex.

České potravinárske podniky Marila a Natura tesne pred krízou kúpil finančník Pavol Krúpa. No po jej rozhorení ich s viacerými inými projektmi zasa vo veľkom vypredával. Dnes sa sústreďuje skôr na obchody s minoritnými akcionárskymi balíkmi rôznych firiem. Teraz takto múti vodu aj okolo finančne vysilených českých baní OKD.

Mocnejúci Strnad i Kellner

Silnejších českých podnikateľov je na Slovensku len zopár. A začali sem prenikať neskôr ako Slováci opačným smerom. D. Křetínský s EPH je tu výrazne najvplyvnejším Čechom. V posledných rokoch si však čoraz väčší vplyv buduje aj český biznismen so zbraňami Jaroslav Strnad. Jeho zbrojárska skupina Excalibur si tu kúpila dva