Cestujúci s predplatenou kartou budú môcť v rámci celého mesta a regiónu Záhoria voľne kombinovať vlaky, prímestské autobusy a MHD bez ohľadu na dopravcu. A to lacnejšie, ako platia za pravidelné cestovanie dnes. Nižšie ceny sa v prvých rokoch prejavia na potrebe vyšších dotácií z mestskej, župnej i štátnej kasy. Podľa skúseností z Juhomoravského kraja však už po troch rokoch môže byť integrovaná doprava bez straty. Pri optimálnom nastavení možno neskôr očakávať desaťpercentný ročný rast cestujúcich aj tržieb.

Keď sa francúzsky cisár Napoleon spýtal, čo má dať Parížu, dostal prekvapivú odpoveď – pitnú vodu. Preto v meste v roku 1802 vybudovali kanál privádzajúci čistú vodu z dvoch riek a postavili aj tridsať kilometrov krytých kanálov na odvádzanie splaškov. Napoleon pokladal toto dielo za najvýznamnejší dar národu.

Väčšina obyvateľov Bratislavy a okolia by na podobnú otázku, čo očakávajú od samosprávy mesta a regiónu, odpovedala jednoznačne – rýchlu verejnú dopravu a lepšie parkovanie. Bratislava nemá nosný dopravný systém ani jednotnú parkovaciu politiku. Je jednou z posledných metropol v Európe bez integrovaného systému verejnej dopravy. Už onedlho by sa mali v praxi objaviť prvé riešenia týchto problémov. Najvýraznejšou zmenou pre cestujúcich bude spustenie integrovanej dopravy ešte pred koncom tohto roka.

Cestovanie – nočná mora

Cestovanie autami do Bratislavy zo satelitných mestečiek a rýchlo tučnejúcich obcí v okolí hlavného mesta komplikuje život nejednému človeku. Do hlavného mesta cestuje denne okolo 150-tisíc, mestskí urbanisti uvádzajú, že až do 200-tisíc ľudí. Nápor je zo všetkých svetových strán v okruhu štyridsať kilometrov. Ak sa pripočítajú „týždňovkári“ a samotní Bratislavčania, na ceste do práce a do škôl cestuje počas bežného pracovného dňa mestskou hromadnou dopravou (MHD) vyše pol milióna ľudí.

V boji s prepchanými cestami sa síce objavujú čiastkové riešenia – napríklad vlaňajšie sprevádzkovanie nových regionálnych vlakov súkromného dopravcu RegioJet na trase z Komárna do Bratislavy, ale citeľnejšie zlepšenie neprichádza.

Výsledkom dvadsaťročných teórií o nosnom dopravnom systéme je len zahmlená vízia. Primátor Milan Ftáčnik upozorňuje, že doriešením budúcnosti prestavby dunajského Starého mosta sa Bratislava posunula bližšie aj k nosnému systému MHD. V rámci neho sa bude budovať trať s duálnym rozchodom pre električku i takzvaný ľahký vlak – tram-train z Petržalky do centra mesta a neskôr až na hlavnú železničnú stanicu.

„Prvá etapa prepojenia najľudnatejšej mestskej časti s centrom, z Bosákovej ulice s napojením na električkové koľaje na Šafárikovom námestí a na Štúrovej ulici sa má postaviť do roku 2015,“ spresňuje Tibor Schlosser, hlavný dopravný inžinier Bratislavy.

Metropola Slovenska sa však vzďaľuje od súvisiaceho projektu nosného dopravného systému, ktorý mal byť postavený na prestavbe vnútromestských železničných tratí. Minister dopravy Ján Počiatek už s železničným tunelom popod Dunaj nepočíta.

„Nosný dopravný systém Bratislavy sa bude vytvárať len v rámci mesta, a to na báze električkovej dopravy, s nadväznosťou na existujúce či nové prestupné terminály,“ spresňuje pre TREND v stanovisku rezort dopravy a výstavby.

Žolík verejnej dopravy

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa