Keď som sa z univerzity vracal domov s novým notebookom, colníci na hraniciach odo mňa chceli 19 percent jeho hodnoty ako DPH. Keď som povedal, že sa radšej vrátim, ponúkli mi riešenie formou úplatku. Splácanie študentskej pôžičky nemeckej univerzite ma stálo stovky korún za každý jeden prevod zo slovenskej banky.

Časom sa to postupne menilo. Po roku 2004 mi už colníci v batohu nič na preclenie nehľadali. Od roku 2007 sa na hraniciach nestálo. Po roku 2009 som splácal už prevodom v rovnakej mene len za poplatok 13 centov.

Jasné, desať rokov s Európskou úniou nebolo len o zlepšovaní. Konzervatívci mali pravdu, že prijatie eura bude znamenať ručenie za neudržateľné sociálne systémy v západnej Európe. Že Brusel môže od našich podnikateľov prostredníctvom všemožných regulácií vyžadovať často príliš veľa. Že SR môže byť väčšími štátmi tlačená do nepríjemných kompromisov. Ale to patrí k životu v rodine rôznorodých štátov. Z ekonomického ani z bezpečnostného hľadiska nebolo a niet pre Slovensko lepšej rodiny.

Zodpovední za seba i za úniu
Zdroj: miroslavzubek

Únia tiež ukázala, že iba sama nie je postačujúcou podmienkou na všeobecný úspech. Ak by sa Slovensko neodvážilo na bolestivé reformy hlavne v čase vstupu, nedobiehalo by Západ tak, ako to bolo počas uplynulej dekády. Čisté príjmy Slováka zarábajúceho priemernú mzdu boli v roku 2004 v eurách na úrovni 19 percent priemeru EÚ, v roku 2012 to bolo 31 percent. Vďačíme za to rastu hospodárskeho výkonu, ktorému pomohol prílev zahraničného kapitálu a export na západné trhy.

Ak sa, naopak, pozrieme na Grécko či susedné Maďarsko, vidíme, že únia nie je všeliek. Ale príležitosť, ktorá sa dá využiť alebo tiež prepásť. Z toho však vyplýva ponaučenie aj pre dnešok. Ak je korupcia v SR naďalej vysoká, nepomôže nám zásah žiadnej vyššej sily. Pomôcť si môžeme iba sami. Ako v tomto čísle píše Marián Leško: „Ľahšie je do únie vstúpiť, ako dosiahnuť, aby únia vstúpila do nás.“

Navyše, okrem vlastnej krajiny by sme sa mali viac pričiniť aj o vývoj únie, ktorej sme už celú dekádu súčasťou. Mohli by sme byť tvrdší v postoji, že pravidlá sa majú dodržiavať. Že únia potrebuje byť konkurencieschopná v globálnej ekonomike. Že je čas zvážiť spoločnú obranu a zahraničnú politiku, napríklad voči krajinám vyvážajúcim kľúčové energetické suroviny. Že by sa zišla európska prokuratúra, ktorá by šla tvrdšie po šafárení s eurofondmi.

Na Európe by nám malo záležať i vo vlastnom záujme. Je to predsa najlepšie miesto na život na tejto planéte.

Komentár je súčasť témy týždňa nového vydania týždenníka TREND 17/2014

Zodpovední za seba i za úniu
Zdroj: mooko1979

TREND 17/2014