Zmeny pridali podnikateľom vrásky

Sadzba dane neklesne

V roku 2013 vláda zvýšením sadzby dane z príjmu pre firmy z 19 na 23 percent zrušila rovnú daň. Od januára tohto roku znížila daňové zaťaženie na 22 percent. Zo sľubov premiéra, že podnikatelia by sa ešte v tomto roku mohli dočkať ďalšieho zníženia sadzby dane pre právnické osoby na 21 percent, pokiaľ sa na Slovensku dobre vyvinie ekonomická situácia, však nič nezostalo. V roku 2015 budú spoločnosti platiť korporátnu daň 22 percent, čo je najviac spomedzi krajín V4. V Česku a Poľsku sa sadzba dane pohybuje na úrovni 19 percent a v Maďarsku na 20,6 percenta.

Zmrazená DPH

Zvýšenie DPH od roku 2011 na 20 percent bolo podľa schválenej legislatívy dočasné. V roku 2015 mala táto daň opäť klesnúť na 19 percent, pretože deficit verejných financií sa dostal pod tri percentá HDP. V júlovej novele zákona o DPH však vláda zmrazila daň na výške 20 percent. Minister financií Peter Kažimír zníženie dane pod súčasnú úroveň neplánuje ani v roku 2015.

Štefan Kassay, I.D.C. Holding Zdroj: Maňo Štrauch

Daňové licencie

Spolu so znížením korporátnej dane z príjmu sa od januára 2014 zaviedli pre firmy daňové licencie. Po prvýkrát ich budú musieť zaplatiť v marci roku 2015 v daňovom priznaní. Do obratu 500-tisíc eur odvedú štátu neplatitelia DPH 480 eur a platitelia 960 eur. Firmy s tržbami nad 500-tisíc eur uhradia 2 880 eur.

Keby sa daňové licencie platili už v roku 2013, zaplatilo by ich podľa analýzy Finstatu zhruba 82 percent zo 131-tisíc firiem.

Škrty výdavkov

Druhým spôsobom, ako vláda vyťahuje z firiem peniaze, sú škrty výdavkov v biznis sfére. Rozsiahle zmeny zákona o dani z príjmov už schválil parlament. Platia od januára 2015 a podnikateľom a ich účtovníčkam narobia starosti. Ide totiž až o 150 noviniek.

Hoci rezort financií argumentuje bojom proti daňovým únikom a vyššou daňovou spravodlivosťou, biznismeni tvrdia, že hlavným cieľom novely je vyšší výber daní od firiem. „Novela zákona znovu zvyšuje daňové zaťaženie firiem a jednoznačne zhoršuje podnikateľské prostredie,“ myslí si predseda dozornej rady I.D.C. Holdingu Štefan Kassay. Dodáva, že hlavnou prioritou podnikateľov by malo byť zvyšovanie tržieb, znižovanie ostatných nákladov, dosahovanie ziskov, dodávanie kvalitných produktov a služieb i zlepšovanie životnej úrovne zamestnancov. A nie riešenie komplikovaných zákonov.

Zmien v novele je veľmi veľa a jednoznačne skomplikujú podnikateľom a firmám život, domnieva sa spolumajiteľ a riaditeľ spoločnosti Exisport Tomáš Bél. „Chápem, že štát takto hľadá ďalšie zdroje. Pre podnikateľov však tieto zmeny prinesú ďalšiu administratívnu záťaž. Budú sa musieť venovať ich dosahom namiesto toho, aby rozvíjali biznis.“

Ťažšia optimalizácia

Novela obmedzuje priestor na daňovú optimalizáciu. Opatrenia zvyšujú podnikateľom daňový základ a obmedzujú daňovo uznateľné náklady pri predmetoch osobnej spotreby. Firmy si už nebudú môcť odpočítať náklady na rezervy z nevyfakturovaných dodávok a služieb ani výdavky na zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.

To isté sa týka paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvných pokút, poplatkov a úrokov z omeškania u dlžníka. Rozšírila sa tiež skupina nákladových položiek, ktoré sú daňovo uznateľné až po ich zaplatení. Ide napríklad o nájomné, právne a poradenské služby, marketingové štúdie, prieskum trhu i za sprostredkovanie obchodu.

Čo je osobné a čo firemné

Uplatniť si v daňových výdavkoch kúpu počítača, telefónu, nábytku či automobilu už nebude od januára také jednoduché. Podnikateľ sa bude môcť pri účtovaní výdavkov pri majetku, ktorý má charakter osobnej spotreby, rozhodnúť medzi paušálnymi výdavkami vo výške 80 percent alebo si ich zaúčtuje v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania majetku v podnikaní. Ale ak si napríklad pri aute účtuje na benzín paušál 80 percent, musí krátiť aj ostatné výdavky spojené s autom a tiež jeho odpisy.

Do daňových výdavkov bude môcť dať majetok osobnej spotreby vo výške sto percent len ten, kto preukáže, že ho využíva výlučne ako podnikateľ. Ako to má dokázať, o tom už novela mlčí. Vzniká tak priestor na subjektívne posúdenie oprávnenosti daňového výdavku daňovým úradníkom.

Tomáš Bél, Exisport Zdroj: Maňo Štrauch

Oceňovanie a odpisy

Novela prináša aj nové povinnosti v oblasti transferového oceňovania, ktoré sa už budú vzťahovať aj na tuzemské závislé osoby. Zmeny v odpisovaní (už aj zaradeného majetku) budú mať rozhodujúci vplyv na vyčíslenie základu dane a prinesú podnikateľom dodatočné povinnosti. „Budú musieť nastaviť nové odpisové skupiny a prepočítať aktuálne uplatňované odpisy. Pre podnikateľov má zásadný vplyv aj zmena týkajúca sa zrýchleného odpisovania, ktoré bude možné použiť iba v prípade majetku zaradeného v druhej a tretej odpisovej skupine,“ vypočítava dôsledky Vladislav Lichý, právny expert advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka.

Pozitívnou zmenou je odpisovanie majetku technologického charakteru, ktorý sa nebude odpisovať dvanásť, ale iba osem rokov. Najväčším negatívom je presunutie budov a stavieb pre administratívu, kultúru a verejnú zábavu, bytové budovy a hotely do 6. odpisovej skupiny, čím sa predlžuje doba ich odpisovania z dvadsať na štyridsať rokov.

Rezortu financií sa nepáčilo, že si firmy odpisovaním drahých áut vyrábali stratu. Preto v novele presadil limit na odpisy 48-tisíc eur. Každý rok si bude môcť podnikateľ odpísať z obstarávacej ceny firemného osobného auta len jednu štvrtinu, teda 12-tisíc eur.

Veľa podnikateľov má auto na lízing. Zásadnou zmenou je, že sa zrušil lízingový spôsob odpisovania majetku. Auto na lízing už bude podnikateľ odpisovať len rovnomerne a štyri roky.

Odpočet na vedu a techniku

Dobrou správou je, že podniky si budú môcť od základu dane dodatočne odpočítať 25 percent nákladov na výskum a vývoj, 25 percent mzdových nákladov vrátane poistného a príspevkov na absolventov škôl v roku, v ktorom boli prijatí do zamestnania, i 25 percent medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

Ak firma vykáže stratu, super odpočet bude môcť uplatniť maximálne v štyroch nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ďalšou podmienkou je, že spoločnosť nečerpá úľavu na dani ako prijímateľ stimulov. T. Bél toto opatrenie pokladá za pozitívne. Obáva sa, že nepoctivé firmy sa budú snažiť preklasifikovať niektoré svoje aktivity za výskumnú činnosť, aby si mohli odpočítať daňovú úľavu.

Pokladnice pre všetkých

Elektronické pokladnice budú musieť používať od apríla 2015 mnohé iné profesie a podnikatelia. Ide napríklad o opravu a údržbu motorových vozidiel, taxislužbu, hotely, reštaurácie a mobilný predaj jedál, právne činnosti, účtovnícke, audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh, daňové poradenstvo, reklamné agentúry, prekladateľské a tlmočnícke činnosti, zubná lekárska prax, činnosť cestovných kancelárií či prevádzka športových zariadení. Vydávať bločky budú aj poisťovne, SBS-ky, pátracie služby a ostatná zdravotná starostlivosť. Všetci však budú môcť využiť bezplatnú virtuálnu pokladnicu prostredníctvom online pripojenia na systém Finančnej správy.