Zmeny, ktoré prináša 21. storočie

Ceny nehnuteľností zrazu môžu aj klesať, akcie sa môžu v dlhodobom horizonte zhodnocovať aj pomalšie ako dlhopisy, menová politika nedokázala hospodárstvo stabilizovať, ako sa myslelo, kľúčové firmy by mali byť viac regulované a nemali by sa zaujímať len o svoje krátkodobé zisky. To je len niekoľko z „poučení z krízového vývoja“.

„Ekonomické vzdelávanie nedokázalo zachytiť strhujúci pokrok vo viacerých oblastiach ekonómie počas posledných dekád v tom, ako sa stavať k veľkým otázkam hospodárstva,“ hovorí Antonio Cabrales, profesor na University College London. Na mysli má pritom nielen finančnú krízu, ale aj rast príjmovej nerovnosti či vplyv hospodárskych činností na životné prostredie a klímu. Predkrízová ekonómia finančné otrasy ani nepredvídala, celkovo skôr hovorila o „veľkom umiernení“ v rozkolísanosti miery inflácie i hospodárskeho rastu. Mylne. Podobne ako sa po Veľkej hospodárskej kríze dostal do ekonómie hlavného prúdu najmä John M. Keynes a jeho makroekonómia, i dnes si disciplína zaoberajúca sa hospodárstvom hľadá svoje nové modely.