Zmeníme motiváciu ľudí cestovať, trúfa si promotér Hyperloopu

Prečo ste si vybrali pre prípadnú výstavbu Hyperloopu práve Bratislavu?

Som Európan a viem, že v Európe je veľa skúsených inžinierov a výborných vedcov. Ak im však poviete, že robíte na projekte v Kalifornii, akoby ste hovorili o Marse. Bratislavu a Viedeň poznajú, takže si ich skôr získate. Ďalším dôvodom je nadšenie tímu Vazila Hudáka. Už na prvom stretnutí ma prekvapilo, že nepôsobí ako klasický politik. Mal okolo seba tím mladých ľudí, z ktorých som cítil túžbu po zmene a inováciách. Ten pocit som mal aj pri stretnutí s ďalšími zástupcami vašej vlády. Zistili sme, že je tu dostatok univerzít, vedeckých stredísk a šikovných ľudí. Ukázali nám pozitíva aj negatíva výskumu a podnikania na Slovensku. Zázemie v automobilovom priemysle, spracovaní materiálov, energetike a v oblasti big data je presne také, aké potrebujeme. Preto je jedným z ďalších krokov vybudovanie výskumného strediska na Slovensku.

Aký bol váš prvý kontakt s Hyperloopom? Prečo ste sa pustili do takého gigantického projektu?

V roku 2013 som bol členom inkubátora, v ktorom sme hľadali nový spôsob budovania firiem. Dnes robíte všetko online. Kupujete si tovar, služby a hľadáte si takto i partnera. Pri biznise to však vyzerá skôr tak, že najprv v bare s kamarátom rozoberáte podnikateľský nápad a potom ho pol roka realizujete. Potom si uvedomíte, že váš produkt nikto nechce, alebo že tvoriť profit je komplikovanejšie, ako ste plánovali. Ak však nájdete ľudí s podobnou vášňou a kontaktmi, vybudujete lepšiu firmu. Zdá sa, že na veľké projekty sú najdôležitejšie peniaze. No nie je to tak. Keď Elon Musk navrhol, aby sa niekto chopil myšlienky Hyperloopu, opýtali sme sa našej komunity, či to máme skúsiť. Odpoveď bola nielen pozitívna, ale ľudia sa začali pýtať, či sa môžu k projektu pridať.

Takže zafungoval crowdsourcing?

Hneď na začiatku sme dostali asi dvesto žiadostí a polovicu zo záujemcov sme vybrali do tímu. Začali sme pracovať na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá bola hotová koncom roku 2014. Dnes má HTT viac ako 520 členov tímu, vrátane približne štyridsiatky spoločností. Sú to profesionáli a odborníci, ktorí to robia zo zanietenia a za podiel v spoločnosti.

Aký je vzťah firmy s Elonom Muskom?

Poznáme sa. Ale po tom, čo odovzdal vývoj Hyperloopu záujemcom, už je všetko pod našou taktovkou. Sme mu vďační za propagáciu, ktorú pre tento druh prepravy robí. Elon Musk inak nebol prvý, kto prišiel s nápadom na potrubnú dopravu.

Ak by ste mohli byť za desať minút vo Viedni, ako často by ste tam chodili?

Už v sedemdesiatych rokoch boli plány na takýto transport medzi New Yorkom a San Franciscom. Dokonca postavili jednu stanicu a časť trate. V deväťdesiatych rokoch to bol švajčiarsky projekt Swissmetro. Všetky stroskotali, pretože boli naviazané na jedinú entitu – vládu. Ale vlády sa menia, a preto sa menia aj ľudia a priority. Bolo nám jasné, že nepotrebujeme vytvoriť firmu, ale hnutie. Nejde len o kapsulu jazdiacu vysokou rýchlosťou. Ide o zmenu cestovania ako takého.

Ako to chcete dosiahnuť?

Verejná doprava na celom svete je závislá od štátnych dotácií. To je najväčší problém, ktorý chceme vyriešiť. Newyorské metro prerába na každom cestujúcom 82 centov. To je takmer 2,2 miliardy dolárov každý rok, ktoré musia pokrývať dotácie. Podobné je to všade, aj vo vlakovej doprave na Slovensku či Nemecku. S dnešnými technológiami to vieme riešiť novými biznis modelmi a digitalizáciou prepravy.

Zdroj: vizualizácia - HTT

V čom je teda tento projekt iný?

Hyperloop prinesie nielen rýchly pohyb kapsúl, ale aj rýchlu návratnosť nákladov. Investícia do trate z Los Angeles do San Francisca dlhej šesťsto kilometrov by sa pri tridsaťdolárovom lístku vrátila za osem rokov. Vieme však využiť aj iné technológie a možnosti, ktoré môžu byť ďalším spôsobom monetizácie. Napríklad predaj elektrickej energie, keďže trať bude zároveň solárnou elektrárňou.

Je Hyperloop životaschopný projekt aj bez štátnych dotácií?

Ak si odmyslíme výstavbu, ceny pozemkov a podobne, samotný Hyperloop má také nízke prevádzkové náklady, že dokáže pracovať s minimálnou cenou lístka. Generuje veľké prebytky energie a z hľadiska nákladov si vyžaduje len čistenie a drobnú údržbu.

V Kalifornii má vyrásť vaša testovacia trať. Vlastníte pôdu, na ktorej ju postavíte?

Nekúpili sme ju, ale máme právo ju používať a stavať na nej. Pozemok má hodnotu 12 miliónov dolárov. Aj náklady na jeho používanie pokryli prispievatelia a nadšenci. Testovacia trať bude stáť 165 miliónov. Teraz už len čakáme na rozhodnutie lokálnych úradov, koncom leta by sme mali začať stavať a trať by mala byť hotová najneskôr začiatkom roku 2019.

Koľko plánujete investovať do linky z Bratislavy do Viedne? Spomínala sa suma tristo miliónov eur.