Zlyhanie, ktoré ohrozuje našu demokraciu

Skutočnosť, že ani dvojnásobné zrušenie extrémistickej politickej strany s fašistickými tendenciami, ktorá v minulosti svojím programom a teraz aj svojou činnosťou porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy, nebude stačiť na to, aby z bola z verejného života eliminovaná, predstavuje neklamný príznak, že slovenská demokracia nie je bojovná.

Náš právny poriadok zatiaľ umožňuje, aby tu aj po rozpustení strany pôsobili a získavali verejnú podporu jej činitelia, ktorí chcú slobodnú súťaž politických síl využiť na to, aby nastolili občiansku a politickú neslobodu.

Právny a demokratický štát má nielen právo, ale aj povinnosť sa voči extrémistickým a fašizoidným politikom brániť. Doterajšie a zrejme aj budúce pôsobenie strán M. Kotlebu v politickom živote krajiny svedčí o tom, že Slovenská republika si ako štát nevie toto právo uplatniť a svoju povinnosť zatiaľ ani nechce splniť.

Najskôr program, teraz činnosť

Pred trinástimi rokmi, keď Najvyšší súd po prvý raz rozpustil Slovenskú pospolitosť (SP), ktorej „vodcoval“ M. Kotleba, nemal s tým veľa práce. Podľa zákona politický subjekt nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Pretože program SP hlásal, že parlamentnú demokraciu treba nahradiť stavovským štátom podľa vzoru slovenskej vojnovej republiky, Najvyšší súd skonštatoval, že tento programový cieľ je v rozpore s ústavou, lebo popiera ústavný princíp všeobecného a rovného hlasovacieho práva. A bez toho, aby sa bližšie zaoberal činnosťou Kotlebovej strany, jeho partaj rozpustil.

Druhý politický subjekt, ktorému šéfuje ten istý