Zlodeji sa vypracovali a prezliekli

Smerom od veľkej fabriky ide nákladné auto. Zrazu zastane a je okolo neho kopa ruchu. Postavy v čiernom s kuklami na hlavách a zbraňami v rukách vedú z kabíny vodiča. Ďalší zakuklenci otvárajú v nákladovom priestore debny, v ktorých mal byť odpad. V rukách sa im leskne kovová súčiastka, z ďalšej debničky vylovia tmavú škatuľku s káblami. Rýchlo urobia zopár dokumentačných záberov, videokamera beží po celý čas. Vodiča vtlačia za tmavé sklá svojho auta, za volant nákladniaka si sadne jeden z policajtov. Krátka kolóna sa pohne smerom k centru mesta, kde už na vodiča v policajných celách čakajú jeho komplici.

Vyšetrovateľ medzitým chystá papiere pre prokurátora a prikladá k nim správu, ktorú mu dal manažér z fabriky. Je od nezvyklých detektívov. Majú obleky, sedia za počítačmi a hrabú sa firme v skladovej evidencii a účtovníctve. Po informačnom telefonáte od neznámeho informátora to boli práve oni, kto vystopoval cesty drahých výrobkov z fabriky, a teraz sumarizujú škody. Manažéri píšu nadriadeným do centrály koncernu, že viacmesačná rozkrádačka, ktorá firme riadne načrela do zisku, sa skončila.

Drahé tajnosti

Akčnú scénu zadržania skupiny, ktorá kradla z podniku, pomohli svojím rozprávaním naskladať ľudia z viacerých firiem, preto je niečo ako literárna fikcia. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že čosi podobné sa naozaj stalo.

V roku 2001 sa s nejakou formou hospodárskej kriminality stretla viac než pätina slovenských firiem. Podľa celosvetového prieskumu poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers (PwC) vyzerá výskyt podvodov na Slovensku v porovnaní s číslami európskeho či svetového priemeru takmer o polovicu nižší. A akoby sa za posledné dva roky opticky znížil.

Riaditeľ oddelenia forenzného vyšetrovania PwC Michal Kohoutek však nejasá. „Treba si uvedomiť, že okrem frekvencie výskytu podvodov je to číslo aj výsledkom schopnosti alebo neschopnosti firmy rozkrádanie odhaliť,“ komentuje. Takmer polovica slovenských manažérov totiž hovorí, že firma, v ktorej pracujú, riziká podvodu nesleduje alebo že oni o takých opatreniach nevedia.

Aj preto M. Kohoutek zdôrazňuje, že kto nehľadá, nenájde. Pokiaľ chcú podnikatelia efektívne bojovať s rozkrádaním, musia si najskôr uvedomiť, čomu vlastne čelia. Ak akákoľvek organizácia nezaznamenala podvody, neznamená to, že neexistujú. Skôr naopak, ak ich nedokáže odhaliť a nezaviedla efektívny systém prevencie, riziko je vysoké. Podvody pritom firmám prinášajú nemalé škody.

Asociácia certifikovaných účtovníkov (ACCA), audítorská spoločnosť TPA Horwath a agentúra Surveilligence, ktorá sa zameriava na odhaľovanie, vyšetrovanie a prevenciu podvodov, sa pýtali svojich klientov aj iných manažérov, aké veľké. Hoci početne prevažujú menšie straty do 50-tisíc eur, malý nie je ani výskyt omnoho vyšších podvodov. Viac než šestina manažérov pripustila straty v rozmedzí štvrť až pol milióna eur. A viac než desatina podvodov stála poškodené firmy milión až desať miliónov eur.

Z toho je jasné, že kriminalita môže firmu stáť riadnu časť zisku. Alebo ju dokonca strčiť do straty. A nejde iba o peniaze. Biznis môže poškodiť aj oslabená morálka zamestnancov, porušenie obchodných vzťahov či poškodenie dobrého mena spoločnosti.