Zločiny štátu na deťoch: Prípad Marca vyplavil systémové chyby

Slovenskom minulý týždeň otriaslo video, na ktorom vyšší súdny úradník v základnej škole v obci Brehy násilím odvádza sedemročného Marca. Chlapec nechce ísť, bráni sa, kope, hryzie a kričí. Napokon zúfalo plače. Marco žil od narodenia so starými rodičmi, ktorí vedú s matkou dieťaťa spor o zverenie do starostlivosti. Súd v samotnej veci ešte nerozhodol, ale stanovil, že Marco má byť zatiaľ s mamou, ktorá žije v zahraničí.

Marco zďaleka nie je jediné dieťa, ktoré bolo vystavené podobnej situácii. Poslankyňa Natália Blahová (SaS) zozbierala desiatky podobných príbehov. Pre TREND opísala jeden z nich, keď bolo štvorročné dievčatko bez vedomia matky odvedené zo škôlky.

„Toto dieťa už predtým pri jednom pokuse o výkon súdneho rozhodnutia skolabovalo, zasahovala záchranka a muselo byť ošetrené v nemocnici,“ hovorí N. Blahová. Napriek tomu prišlo k druhému pokusu. Dievčatko nechcelo odchádzať s otcom na pravidelné stretnutia, pretože bolo v minulosti svedkom jeho útokov na matku.

Detí sa na názor nepýtajú

Na základe súdneho rozhodnutia vlani úrady asistovali pri odňatí detí vo viac než 600 prípadoch. Ministerstvo spravodlivosti nemá prehľad, ako často sa ľudia na výkon tohto rozhodnutia sťažovali, lebo to riešia jednotlivé súdy. „Za ostatných päť rokov evidujeme len tri podnety, ktoré sa dostali až na ministerstvo spravodlivosti,“ povedal hovorca Peter Bubla.

Hoci ministerské štatistiky nevypovedajú o žiadnom probléme, roky naň upozorňuje verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Už v správe z roku 2013 konštatuje znepokojivú skutočnosť. Že dieťa má v slovenskom súdnom systéme obmedzenú možnosť byť vypočuté, čím dochádza k porušeniu jeho základných práv ukotvených v európskom dohovore.

Ukážkou ignorácie záujmu dieťaťa je dĺžka a podoba poručenských konaní

V prípade, ak súd rozhoduje o dieťati, určí mu kolízneho opatrovníka. Túto funkciu vykonáva odbor sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sudca spravidla od kolízneho opatrovníka žiada, aby napríklad prešetril pomery v rodine a zistil názor dieťa. „V prieskume som od detí zistila, že väčšinou neboli vypočuté a len zriedkavo sa dozvedali o súdnych alebo iných konaniach, ktoré sa ich týkali,“ píše v správe J. Dubovcová.

Zo štatistických zisťovaní tiež vyšla enormná zaťaženosť úradníkov, keď jeden pracovník odboru sociálno-právnej ochrany detí rieši 250 až 500 prípadov: „Z údajov vyplynulo, že hovoria s dieťaťom málo alebo vôbec.“

Zistenia ombudsmanky dokresľuje svedectvo dnes 12-ročného dievčatka, ktoré priniesol denník Sme. „Rozplakala som sa, že nikam nechcem ísť,“ spomínalo dievča na násilné odobratie od otca. Mala len sedem rokov, keď ju prišiel do školy zobrať právnik jej matky a sociálka. Nikto sa jej predtým nespýtal, či chce žiť s mamou alebo otcom.

Súdom chýba špecializácia

J. Dubovcová, ktorá kedysi predsedala okresnému súdu, hovorí aj o veľkých rezervách sudcov. Chýbajú im školenia v oblasti zaobchádzania s deťmi a zručnosti v komunikácii s nimi. Dlhodobo požaduje zmenu zákona tak, aby úradná moc ustanovila každému dieťaťu advokáta, ktorý by ho zastupoval.

V prípade Marca sa kompetentní zhodli na tom, že odňatie nebolo v súlade s pravidlami, ktoré predpisuje legislatíva. Vyšší súdny úradník Marián Mádel z Okresného súdu Žiar nad Hronom vošiel do školy bez toho, aby svoju návštevu vopred oznámil. „Došlo k porušeniu vyhlášky, keď súd nepožiadal riaditeľku vopred o súčinnosť,“ konštatovala hovorkyňa nadriadeného Krajského súdu v Banskej Bystrici Adriana Vašková.

Súd podľa nej prijal viacero opatrení, napríklad zmeny v rozvrhu práce tak, aby úradník nevybavoval agendu, ktorá súvisí s maloletými. Napokon sa s M. Mádelom vedenie dohodlo na rozviazaní pracovného pomeru. Otázne je, či bol úradník jediný, komu možno vyčítať chybu.

Podľa informácií TRENDU zo súdneho prostredia na viacerých súdoch zabezpečuje výkon takéhoto rozhodnutia priamo sudca. Môže síce poveriť súdneho úradníka alebo tajomníka, ale tí na to nemajú