Trojnásobný premiér Vladimír Mečiar a známy kriminalista Jozef Šátek, ktorý prvý raz prišiel o funkciu preto, lebo chcel vyšetriť únos prezidentovho syna, sa za dlhé roky verejného pôsobenia zhodli len v jednej veci. Za obchodom s emisnými limitmi nevideli neschopnosť ministrov SNS a ich úradníkov, ale dobre organizovanú skupinu. Predseda ĽS-HZDS, ktorý bol informovaný o dianí v prvej vláde Roberta Fica veľmi dôkladne, volal po tom, aby sa vypátralo, „kto bol organizátor skupiny, kto návodca, kto zosnoval celú skupinu“. Spôsob, akým mala polícia kauzu vyšetrovať, aby k takému záveru dospela, načrtol práve J. Šátek.
Podľa neho emisná kauza – tak ako zločin únosu prezidentovho syna – mala „štátnu pečať“. Obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa bývalého elitného vyšetrovateľa spáchala skupina, ktorej členmi mali byť aj ústavní činitelia. Na rozdiel od vyšetrovacej konštrukcie J. Šáteka polícia emisnú kauzu vyšetrovala len ako zneužitie právomocí verejného činiteľa, porušenie povinností pri správe cudzieho majetku a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti. „Konštrukciu“ zločineckej skupiny s účasťou ústavných činiteľov jednoducho nepripustila.
Dôvod, prečo túto možnosť programovo prehliadla, vyjadrila bez obalu predstaviteľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk: „Tieto kauzy vykazujú všetky znaky previazanosti rôznych ekonomických a politických skupín, ktoré dokážu ovplyvniť aj vyšetrovanie vo svoj prospech.“ Teda v neprospech spravodlivosti a občanov.
