Zláka ľudí z celej krajiny.Potom ich chŕli vonku

O Slovákoch sa hovorí, že sa neradi sťahujú za prácou. Možno to platilo v minulosti alebo stále platí v menej rozvinutých regiónoch, no určite to nie je prípad Bratislavy a okolia. Hlavné mesto priťahuje ľudí z celého Slovenska ako magnet. Potvrdzujú to aj čísla.

„Za dvadsať rokov do Bratislavy smerovalo 107-tisíc migrácií, do Košíc len 34-tisíc,“ vyčíslil urbánny geograf z Prírodovedeckej fakulty UK Martin Šveda. Prisťahovalci nekončia priamo v hlavnom meste, usádzajú sa aj v okolí. Zázemie Bratislavy sa za štvrťstoročie zväčšilo o 80-tisíc obyvateľov – akoby sa tam presťahovalo celé krajské mesto, napríklad Nitra. Urbanizácia sa rozlieva do okolia miest a mení sa na suburbanizáciu.

Kobercová výstavba satelitov

Človek, ktorý roky nebol v hlavnom meste, si určite všimne kobercovú výstavbu domov na bývalých poliach pri Bernolákove, Moste pri Bratislave či v Chorvátskom Grobe. Počtom dokončených bytov dnes zázemie prevyšuje mesto. Napríklad v roku 2018 vzniklo podľa štatistického úradu v okolí Bratislavy viac ako štyritisíc bytov a domov, priamo v meste len niečo vyše dvetisíc. „Vzrástol počet dokončených bytov.

Zmenila sa aj forma výstavby. Pribudli veľké rezidenčné projekty so stovkami rodinných domov, ktoré často rastú na ‚zelenej lúke‘ bez nadväznosti na pôvodnú sídelnú štruktúru,“ vysvetľuje M. Šveda. Takáto zástavba je však krátkozraká, pretože skôr či neskôr bude prisťahovalcom prekážať chýbajúca občianska vybavenosť.

Čo vyháňa ľudí z mesta na vidiek? Nie je to len predstava o vlastnom dome s trávnikom. Je to najmä vysoká cena bývania v Bratislave. Byty sú stále menej dostupné pre strednú vrstvu obyvateľov, práve títo ľudia sú hnacím motorom suburbanizácie. Ak si mladá rodina dokáže kúpiť stredne veľký dom so záhradou v dedine pri Senci za cenu malého dvojizbového bytu v Bratislave, často si zvolí vidiek a dochádzanie.