Ročenka TRENDU približuje, čo možno očakávať v roku 2013. No nezaškodí uviesť, čo sa napriek očakávaniam nestane. To platí aj o misii Curiosity. Na prvý pohľad vyzerá, akoby mala byť posledným krokom k objaveniu života na Marse. V skutočnosti Curiosity po živote vôbec nepátra.
Pojazdné laboratórium pristálo v oblasti, kde Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) prítomnosť života neočakáva. Zodpovedala tomu sterilizácia robota, ktorá má zabrániť kontaminácii pozemskými baktériami. Bol nahrubo dezinfikovaný alkoholom a sterilizáciou prešli len komponenty, ktoré sa dotýkajú povrchu, teda šestica kolies a vrták.
Letovým inžinierom sa puzdro vrtáka nezdalo dostatočne silné. Pár dní pred štartom ho nechali otvoriť a spevniť, no „zabudli“ o tom informovať ľudí z biologickej ochrany. Do marťanskej pôdy teraz vŕta prístroj zamorený „čiernymi pasažiermi“ zo Zeme. Keby narazil na obývateľné prostredie, musel by lokalitu okamžite opustiť. Profesor biológie John Rummel, ktorý v NASA zodpovedal za ochranu planét, smutne zažartoval: „Curiosity dostane príkaz: Jéj, to je pekné. Ale teraz čelom vzad.“ O pátraní po živote by nemohlo byť ani reči.
Čoraz viac vedcov už dlhší čas kritizuje celkový prístup NASA – agentúra pôsobí dojmom, že systematicky skúma život na Marse, v skutočnosti ho tam už tri desaťročia vôbec nehľadá. Prvýkrát a naposledy sa o to pokúsila v roku 1976 sondami Viking. Už nikdy nezopakovala biologické experimenty, hoci vtedy neboli jednoznačné. Na planéte medzitým pristálo päť sond a k dispozícii sú oveľa citlivejšie aparatúry, žiadna však nemala prítomnosť života v opise práce. To platí aj pre misiu Curiosity za 2,5 miliardy dolárov, poslednú z veľkých.
NASA akoby ovládol konzervatívny duch. Prevládol názor, že život na Marse mohol existovať, no pred 3,5 miliardy rokov vyhynul a dnes je Mars mŕtvou planétou. Sondy sa zameriavajú na jeho geologickú minulosť, tri desaťročia „objavujú“ vodu a prvky potrebné pre život. Síce sa tým posúva poznanie, no „chodením okolo horúcej kaše“ sa život nenájde.
Zdroj: SITA / AP
Viacerí vplyvní vedci už strácajú trpezlivosť a iniciatívu v kauze „život na Marse“ sa rozhodol prevziať súkromný sektor. A to rovno dvaja najslávnejší americkí biológovia, ktorí sa zaslúžili o prečítanie genómu človeka. Craig Venter dnes podniká v syntetickej biológii – modifikuje organizmy a navrhuje ich „na mieru“ na biotechnologické účely. Jonathan Rothberg založil spoločnosť Ion Torrent, ktorá je priekopníkom sekvenovania DNA, umožňujúceho prepojiť chemické a digitálne informácie.
Obaja chcú vyvinúť prístroj schopný nájsť na Marse stopy DNA, prečítať ich sekvencie a poslať na Zem. DNA je totiž najjednoduchší spôsob, ako dokázať existenciu života. „Budú tam životné formy na báze DNA,“ deklaruje C. Venter svoje presvedčenie. Svoj genómový prístroj stavia vo vlastnej firme Synthetic Genomics, J. Rothberg spolupracuje s NASA a MIT. Obaja disponujú schopnosťami aj prostriedkami, aby to zvládli, a ich rivalita môže veci urýchliť.
Problém môže byť „letenka“. Najbližší rover štartuje NASA na Mars v roku 2018 a agentúra kladie podmienky, ktorých splnenie nebude jednoduché. No NASA už nemá na lety do vesmíru výhradný patent. Prístroje hľadačov DNA môže zviesť aj súkromná firma SpaceX, ktorá sa po úspešných operáciách na orbite Zeme netají medziplanetárnymi ambíciami. V budúcom roku odskúša novú nosnú raketu, ako stvorenú pre let na Mars.©
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Foto - SITA / AP
