Žitňanská ide trestať podvodníkov, boja sa ale všetci

Ministerka navrhuje túto zmenu pre prípady, ak spoločník využije firmu na získanie benefitu, pričom zhorší jej hospodársku situáciu. „Úpravou reagujeme na situácie, keď napríklad spoločníci umelo vyvádzajú z firiem kapitál,“ tvrdí rezort. V praxi sa totiž často stáva, že majitelia firmu zadlžia a jej majetok či technológie, ktoré majú cenu, prevedú na iné subjekty. Veritelia sa potom márne snažia dostať k pohľadávkam. Kým sa dopracujú k exekúcii, nájdu už len prázdne schránky.

Ručiť majú len takzvané ovládajúce osoby, teda také, ktoré majú vplyv na rozhodovanie. A to do výšky transakcie, ktorá firmu poškodila. Nároky si bude môcť uplatniť veriteľ, ak boli exekúcia alebo konkurz voči spoločnosti ukončené pre nedostatok majetku alebo firma zanikla bez právneho nástupcu a nedošlo k vyrovnaniu pohľadávok.

Nový inštitút ručenia vyvolal už v štádiu prípravy veľké emócie najmä medzi veľkými spoločnosťami a investormi. Klub 500 tvrdí, že narúša filozofiu, na ktorej sú všade vo svete a v Európskej únii postavené princípy ručenia za záväzky pri jednotlivých typoch spoločností. Napríklad v prípade akciovky do výšky nesplateného základného imania. „Ak bude ministerstvo predkladať takéto absurdné a pre podnikateľské prostredie devastačné návrhy, bude to mať za následok odlev spoločností zo Slovenska a ich zakladanie v susedných krajinách, kde si podnikateľov vážia,“ komentuje pre TREND výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Stáva sa, že majitelia firmu zadlžia a jej majetok či technológie prevedú na iné subjekty

Boj u premiéra

Pôvodné znenie novely bolo pritom ešte prísnejšie. Ručiť mal už ten, kto má kvalifikovanú účasť, teda päťpercentný podiel. Ku korekciám L. Žitňanská pristúpila po búrlivých diskusiách s podnikateľmi, ktorí minulý týždeň túto otázku podľa informácií TRENDU otvorili na stretnutí s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD).

Novela je zatiaľ v pripomienkovom konaní. Ak by ju vláda a následne parlament schválili, platiť by mala od 1. októbra. Ministerka očakáva ostré debaty aj pri ustanovení o diskvalifikácii štatutárov. Ak sa stane, že je firma v predlžení a jej štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, čaká ho postih. Veriteľ alebo štátne orgány, napríklad Finančná správa, budú môcť podať návrh na diskvalifikáciu štatutára, o ktorom rozhodne súd. Diskvalifikovaná osoba nebude môcť byť štatutárom päť rokov, zároveň bude povinná osobne uspokojiť nároky veriteľa, ak to neurobila obchodná spoločnosť. Navyše, nepodanie návrhu na konkurz bude trestným činom, navrhovaná trestná sadzba je jeden rok.

Podnikanie s dlhmi na krku nie je na Slovensku ničím neobvyklým. TREND vlani upozornil, že v predlžení je firma B.A. Haus, ktorú zakladal kontroverzný developer Ladislav Bašternák a podiely potom predal ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a exministrovi Jánovi Počiatkovi. Už v druhom roku existencie skončila B.A. Haus so záporným vlastným imaním. Aj teraz jej dlhy presahujú majetok, záväzky má stále nad dva milióny eur.

Napriek už dnes platným štandardom obozretného podnikania ju nedali do konkurzu či likvidácie. Navyše si akcionári vyplatili peniaze ako splátku pôžičky, hoci už platil takzvaný Lex Váhostav, že to firmy so záporným vlastným imaním robiť nemôžu.

Priam geometrický nárast
(počet obchodných subjektov, ktoré na Slovensku zanikli zlúčením)

Koniec nepoctivým fúziám

Ministerka nepriznáva, že by bola novela Obchodného zákonníka reakciou na kauzu L. Bašternáka, ktorý je vyšetrovaný pre podozrivé vratky DPH. Hovorí však,