Žien je v politike viac. Máme dôvod na optimizmus?

V polovici 19. storočia sa Ľudovít Štúr v Slovenských národných novinách vyjadril, že žene treba byť predovšetkým dobrou gazdinou, ale aj príjemnou spoločnicou, opatrnou, rozvážnou, vzdelanou matkou, ktorá má byť pasívne prítomná vo veciach verejných. Ešte aj o tridsať rokov, keď sa na Slovensku už diskutovalo o volebnom práve žien, by predstava ženy ako hlavy štátu bola čírou fantazmagóriou.

Politika je prevažne mužský svet. V strednej Európe sa o spodok rebríčka udiera Maďarsko, kde v roku 2018 bolo v parlamente iba sedem percent žien. Slovensko sa v posledných rokoch zlepšilo, či už zvolením Ivety Radičovej za premiérku, alebo dosadením rekordného počtu ministeriek vo vláde Petra Pellegriniho.

Ženy v slovenskom parlamente dnes tvoria vyše dvadsať percent poslaneckého osadenstva, čo je približne priemer Európskej únie. Zloženie vlády je naozaj unikátne. Nebolo to tak dávno, čo Robert Fico z pozície premiéra otvorene hlásal, že ak v politike nejakú ženu podporí, musí byť lojálna jeho strane.

Sexistický prístup

Dôvodov, prečo političiek v parlamente vidíme tak málo, je niekoľko. Podľa organizácie Women Lobby majú ženy väčšie obavy kandidovať pre vyhrážky a sexuálne obťažovanie. Podľa európskej štúdie z roku 2018 až 85 percent respondentiek (poslankýň) zažilo psychické násilie, takmer štvrtina bola sexuálne zneužitá a dve tretiny sa stali terčom komentárov založených na ich výzore či rodových stereotypoch.

Jednou z nich bola