Posledných päť rokov svetové stavebníctvo rástlo. No v časoch neistoty sa budovanie bývania, kancelárií, obchodov, hotelov, výrobných hál či skladov, ktoré boli dlhoročnými ťahúňmi sektora, dostalo na druhú koľaj. Podľa poradenskej firmy KPMG ich nahradil dopyt po energiách, prírodných zdrojoch, doprave, komunikáciách, technológiách a ďalších nevyhnutných verejných a sociálnych infraštruktúrnych projektoch.
Takéto veľké projekty budú pokračovať najmä v rozvíjajúcich sa krajinách ako India, Čína a Brazília. Globálna konzultačná a výskumná firma Lucintel počíta v blízkej budúcnosti s ročným rastom vyše sedem percent. Stavebníctvo podľa nej potiahnu aj veľké športové podujatia ako majstrovstvá sveta vo futbale a olympijské hry v Brazílii a Rusku. Európe podobný impulz chýba. Podľa Európskej komisie by ním mala byť obnoviteľná energia.
Práve energetika vyšla ako najdôležitejší sektor, ktorý prinesie v tomto roku stavbárom najvyššie výnosy, aj v prieskume KPMG medzi veľkými hráčmi. Najmä v USA si od ropy, plynu a alternatívnych energetických projektov sľubujú veľa. V Ázii, Európe a Afrike očakávajú najviac od ťažby surovín a železníc.
Veľké projekty však stále ohrozuje omeškanie spôsobené raz problémami stavbárov a inokedy zasa zákazníkov. Predlžovanie prác má potom vplyv aj na marže a zisky firiem. Napriek tomu, že sektor v posledných rokoch investoval do identifikácie a zmiernenia rizika, zlyhanie mnohých veľkých projektov počas posledných dvanástich mesiacov otvára otázku o efektívnosti niektorých z týchto investícií, uvádza KPMG vo výhľade pre stavebníctvo na tento rok.
Blízky východ sa vracia
Z pohľadu regiónov čaká najlepší rok Áziu, najmä Čínu a Stredný východ. Tieto krajiny sa vracajú k megalomanským projektom, ktorými sa zviditeľňovali na mape investorov pred krízou. Opäť reštartovali aj preteky o najvyššiu stavbu sveta. Lídrom plánov je aktuálne saudskoarabské mesto Džidda s mrakodrapom vyšším ako jeden kilometer za 900 miliónov dolárov. Práce sa už začínajú a mali by trvať päť rokov.
Obrí projekt vrátane plánovanej najvyššej budovy sveta ohlásil aj Pakistan. V blízkosti Karáčí sa má už tento rok rozbehnúť výstavba umelého ostrovného mesta za vyše 15 miliárd eur. Nový umelý ostrov za 1,2 miliardy eur chystá aj Dubaj. Tamojší developeri oprašujú aj výškové projekty, ktoré sa zastavili po prasknutí bubliny v čase otvorenia súčasnej najvyššej budovy na svete Burdž Chalífa v roku 2010.
V krajinách okolo Perzského zálivu sa pritom po prepuknutí krízy zastavili mnohé veľkorysé projekty a tisíce stavbárov prišli o prácu, pripomína Middle East Business Intelligence. Teraz je región Stredného východu a severnej Afriky podľa BoFa Merrill Lynch opäť jedným z najatraktívnejších. Spúšťa totiž štrukturálne reformy zamerané na posilnenie odvetví mimo ťažby a spracovania ropy. Do roku 2020 by mali investície vzrásť oproti súčasnosti o 80 percent.
Oživenie stavebníctva na Strednom východe by mala v najbližších rokoch ťahať Saudská Arábia, ktorá sa rozhodla investovať do riešenia nedostatku bytov, ale aj veľké projekty v Spojených arabských emirátoch a Katare. Saudskoarabský kráľ Abdulláh pred dvomi rokmi sľúbil pol milióna príbytkov, zriadil nové ministerstvo na riešenie bývania, to však spúšťa schémy financovania až teraz. Zrýchliť rezidenčnú výstavbu by mal pomôcť aj nedávno schválený zákon o hypotékach.
Krehké oživenie aj v USA
Najhoršie obdobie by už mali mať za sebou Spojené štáty. Analytická spoločnosť McGraw-Hill Construction predpokladala na tento rok šesťpercentný nárast hodnoty začatej výstavby, ktorá by mala dosiahnuť 483,7 miliardy dolárov. Stále je to takmer o tretinu menej ako v roku 2005. Predpokladané oživenie ešte môže uťať fiškálny útes.
„Ak budú úspešné opatrenia na zmiernenie vplyvu fiškálneho útesu a americká ekonomika sa vyhne návratu do recesie, je tu viacero pozitívnych faktorov pre stavebníctvo vrátane nízkych úrokových sadzieb a zlepšenia trhových podmienok pre určité typy projektov,“ uviedol v analýze viceprezident McGraw-Hill Construction Robert Murray.
Najvýraznejšie by mali k oživeniu amerického stavebníctva prispieť rodinné domy s takmer štvrtinovým medziročným nárastom v hodnote a viac ako pätinovým v počte začatých domov. Nárast pri bytovkách dosiahne okolo 15 percent a zhruba 12 percent pri komerčných stavbách. Trhoví lídri sa zameriavajú výraznejšie na byty na prenájom, o ktoré majú Američania zvýšený záujem.
Nižšie prenájmy pomôžu najmä výstavbe skladov a hotelov, obchodné priestory sa budú skôr rozširovať, než aby pribúdali nové. Pomalšie má napredovať aj výstavba kancelárií. Naopak, pokles čaká verejnú výstavbu, ktorú zasiahnu vládne škrty. Nemali by sa však týkať ciest a mostov.
Európe chýba optimizmus
Na rozdiel od USA v Európe ešte náznaky zlepšenia nevidno. Škrty vo vládnych výdavkoch, slabý ekonomický rast a štíhlejšie rozpočty firiem zastavili oživovanie stavebníctva. Počas krízy sektor spadol na úroveň polovice 90. rokov, teda na začiatok zlatého obdobia, ktoré dosiahlo vrchol po poklese úrokových sadzieb po zavedení spoločnej meny najmä v juhoeurópskych krajinách.
Európsky stavebný trh vlani podľa údajov výskumného združenia Euroconstruct medziročne klesol o 4,7 percenta a očakáva sa, že klesne o ďalšieho 1,5 percenta aj v tomto roku. Rast, aj to len mierny, by sa mal vrátiť až o rok. Viaceré firmy ohlásili prepúšťanie, reštrukturalizačné plány či odpísali časť hodnoty investícií. Podľa Deloitte tiež hľadajú príležitosti vstúpiť do iných, výnosnejších sektorov. Netýka sa to zďaleka len španielskych firiem, ktoré prechádzajú vlnou krachov. Aj najväčšia nemecká stavebná firma Hochtief AG vo februári ohlásila, že zrejme predá polovicu európskych firiem. „Kulminoval trojročný cyklický pokles a jeho následky teraz zasahujú aj najlepšie firmy. Aj keď vás to v prvom roku veľmi nezasiahlo, teraz sa tomu nedá vyhnúť,“ komentoval situáciu analytik z Cenkos Securities Kevin Cammack pre agentúru Reuters.
Španielske firmy sa po obrovskom prepade trhu snažia uživiť zákazkami v zahraničí. Lenže pri tom narážajú na ďalší problém – oslabené domáce banky a nedôveru. Preto sú pri zháňaní peňazí na projekty závislé od zahraničných finančných domov. „Španielske firmy dostali nálepku, a keď máte takúto nálepku, máte to ťažšie,“ povedala pre Bloomberg Susana Monje, šéfka stavebnej firmy Grupo Essentium, ktorá sa obrátila na nemeckú Deutsche Bank AG, aby získala kontrakt v Indii. Tamojšie úrady totiž pre stavbu železnice neprijali záruky od španielskej banky.
Banky, ktoré urýchľovali predkrízový stavebný boom, teraz domácim firmám nechcú požičiavať a sústreďujú sa na zmierňovanie strát z realitného biznisu a znižovanie úverového rizika. Podľa španielskej centrálnej banky klesol objem úverov stavebnému priemyslu o 40 percent oproti roku 2007. V prípade veľkých stavebných firiem tvoria zahraničné aktivity v krajinách ako India, Panama či Angola 30 až 40 percent ich súčasnej činnosti.
Susedné Portugalsko síce nenafúklo pred krízou realitnú bublinu, no ťahajúca sa recesia stiahla vlani výkon stavebníctva o 45 percent. V tomto roku očakávajú firmy ďalší pokles investícií o 36 percent, najviac zo všetkých sektorov ekonomiky. Realitný sektor sa už rozbieha, no nebude ho ťahať nová výstavba, ale investície do nájomného bývania.
Treťou krajinou, ktorú výrazne trápi slabé stavebníctvo, je Veľká Británia. Sektor bol jedným z kľúčových faktorov za britskou recesiou z prelomu rokov 2011 a 2012, ktorá sa vracia. Po nárastoch stavebníctva v rokoch 2010 a 2011 prišiel už vlani pokles o viac ako šesť percent, v tomto roku by mal podľa Construction Products Association pokračovať pomalším tempom okolo 1,5 percenta. Situáciu zhoršujú najmä vládne úspory, pokles v súkromnom sektore nie je výrazný. Rastie jedine bytová výstavba, avšak z veľmi nízkej úrovne roka 2012. The Thomas Consultancy označila za svetlé body tohto roka výstavbu v oblastiach obnoviteľných energií, lacných hotelov, sociálnych, zdravotníckych a školských objektov a železníc.
Kríza eurozóny nestiahla na dno všetky krajiny, za víťazov označuje Euroconstruct Nórsko, Švajčiarsko a Nemecko, ktoré priťahujú kapitál. A Írsko je potvrdením, že problémy nemusia byť nekonečné. Kým stavebníctvo v Nórsku ťahajú najmä infraštruktúrne projekty, v Nemecku sa najvýraznejšie zobúdza rezidenčná výstavba. Vlani vláda nepokračovala v podporných programoch a stavebníctvo stagnovalo, tento rok očakáva Deutsche Bank rast na úrovni 2,6 per- centa.
Ilustračné foto – Profimedia.cz
