Zemanovo odchádzanie otriasa základmi českej demokracie

Česko sa 28. októbra prebudilo do hmlistého rána. Mal to byť jeden z najpamätnejších 28. októbrov. Prezident Miloš Zeman mal v ten večer na Pražskom hrade vyznamenať dvojnásobný počet osobností, pretože vlani ceremoniál odovzdávania štátnych vyznamenaní o rok odložili. 

Namiesto tradičného a obzvlášť sledovaného večera, vzhľadom na záľubu M. Zemana vyznamenávať mnohých svojich veľmi kontroverzných obľúbencov, sa vlani Česi dočkali len vopred natočeného vystúpenia prezidenta, ktorý v rúšku a so zlomenou rukou pôsobil veľmi zúboženým dojmom. „Prajme si, aby to bol sviatok nás všetkých, a budem sa tešiť, že o rok sa opäť stretneme vo Vladislavskej sále Pražského hradu,“ zakončil pred rokom svoj krátky prejav M. Zeman.

Na Pražskom hrade sa však ani tento rok žiadne vyznamenania neodovzdávali. A nebol už ani vopred natočený prejav Miloša Zemana, ktorý prezidentská kancelária nestihla vytvoriť pred tým, ako prezidenta 10. októbra odviezli na jednotku intenzívnej starostlivosti Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe. „Prezident republiky dnes potvrdil, že na ceremoniál spojený s odovzdaním zapožičaných a udelených štátnych vyznamenaní využije 1. január 2022. Teší sa, že bude môcť vyznamenania odovzdať osobne,“ znie oficiálne vyhlásenie vydané 25. októbra.

Dosluhujúci premiér Andrej Babiš v tejto súvislosti uviedol, že od prezidentskej kancelárie dostal zoznam vyznamenaných. Pod zoznamom však nebol Zemanov vlastnoručný podpis, ale len pečiatka s jeho podpisom. Česká republika mieri k dobe, kedy sa bude musieť zaobísť bez M. Zemana ako hlavy štátu. 

Už Havel chorľavel. Ale oveľa dôstojnejšie

Miloš Zeman nie je prvým chorľavejúcim prezidentom na čele Českej republiky. Posledný česko-slovenský a prvý český prezident Václav Havel bol predovšetkým počas svojho druhého päťročného mandátu chorý veľa mesiacov a niekoľkokrát doslova bojoval o život. Asi najvážnejšou situáciou bola operácia čriev, ktorú podstúpil v roku 1998 v Rakúsku, kde mu zachránil život innsbrucký profesor Ernst Bodner.

Mimochodom, ten istý, ktorý v roku 2000 podobnou operáciou zachránil vtedajšieho slovenského prezidenta Rudolfa Schustera. Po tejto operácii sa V. Havel liečil takmer tri mesiace. Po roku 2000 mal niekoľkokrát zápal pľúc, čo bolo pre V. Havla, ktorému predtým vyoperovali nádor na pľúcach, veľmi nebezpečné ochorenie. Pod jeho problémy sa podpísalo väzenie, kde prekonal neliečený zápal pľúc, ale aj fajčenie. Napriek tomu, že V. Havel bol najmä počas svojho druhého mandátu chorý desať mesiacov, nikdy neodovzdal prezidentské právomoci a žiadna česká vláda či parlament sa o ich odobratie ani nepokúsili.

Dôvodom bolo aj to, že Havel sa tešil všeobecnej úcte. Predovšetkým však prezidentská kancelária bola v tom čase na vysokej úrovni, podávala o jeho zdravotnom stave veľmi podrobné a pravidelné správy.

Okrem niekoľkých dní týkajúcich sa najzávažnejších operácií bol Václav Havel v stave, keď bol síce chorý, ale pri vedomí a mohol vykonávať pracovné povinnosti. Jeho hovorca Ladislav Špaček navyše pravidelne informoval ako o diagnóze, tak o priebehu liečby a o Havlovom každodennom programe.

„Každý má právo poznať zdravotný stav prezidenta republiky. Doba, kedy sa zamlčiaval zdravotný stav hlavy štátu, skončila v novembri 1989,“ priblížil pre server Idnes.cz L. Špaček postoj, ktorým sa vtedy prezidentská kancelária riadila.

Nebezpeční ľudia okolo prezidenta