Zemaník: Firmy tlačia vyššie náklady a nižší dopyt. Cyklické sektory to pocítia najviac

Vysoké ceny energií začínajú čoraz viac hrýzť do fungovania aj menej intenzívnych odvetví slovenského priemyslu. Jedným z nich je drevospracujúci priemysel, o ktorom sa TREND rozprával s Petrom Zemaníkom, prezidentom Zväzu spracovateľov dreva SR. 

Zasahujú vysoké ceny energií váš priemysel? 

Určite áno. Verejnosť často vníma slovenský drevospracujúci priemysel „len ako piliarov guľatiny“ alebo v poslednom čase výrobcov palivového dreva, s čím ako Zväz spracovateľov dreva nemáme nič spoločné. V porovnaní s firmami, ako sú cementári, chemici alebo rafinérie, nie sme tak extrémne energeticky náročný priemysel, ale takisto sme bytostne závislí od elektriny a plynu. A práve preto vysoké ceny energií v poslednom čase nesmierne ovplyvňujú životaschopnosť a tým aj existenciu mnohých firiem v našom priemysle. 

Akým spôsobom? 

Vysoké ceny energií negatívne ovplyvňujú cash-flow spoločností. Naše firmy strácajú konkurencieschopnosť v rámci voľného európskeho trhu, pretože nakupujú elektrinu dva- až trikrát drahšie ako niektorí ich priami konkurenti v rámci Európy. 

Napríklad 11. septembra bola na Slovensku cena 391 eur za megawatthodinu (OKTE). Poľsko v ten istý deň na svojej burze (TGE) nakupovalo energiu za 172 eur na megawatthodinu. Je to viac ako dvojnásobný rozdiel. Práve to spôsobuje problém, keďže aj v Poľsku, aj na Slovensku sa vyrába nábytok, drevotriesky, rezivo a tak ďalej. A keď poľské firmy prídu na trh so svojimi výrobkami, ktoré vyrobili za relatívne nižšiu cenu, jednoducho naši výrobcovia nie sú schopní im konkurovať s cenami. 

Koľko slovenskej výroby smeruje na export? 

Je to individuálne, ale priemerne môžeme hovoriť, že viac ako 50 percent. Sme silno proexportne orientovaná krajina. Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s najvyšším podielom priemyslu na tvorbe HDP a zároveň s najvyšším podielom exportu. Niektoré firmy sú na 70 až 80 percent odkázané na export. Mám na mysli výrobcov nábytku, ktorí v drvivej miere vyvážajú napríklad do Nemecka, kde spotreba v posledných týždňoch klesla o päťdesiat percent, takže majú aj o 50 percent objednávok menej. To je ďalší problém.

Môžete špecifikovať, aké segmenty združujete? 

Zväz spracovateľov dreva v sebe združuje priemyselné podniky, ktoré prichádzajú do kontaktu so spracovaním dreva. 

Začíname u piliarov. Sú to firmy, ktoré pília guľatinu a vyrábajú z nich stavebné rezivo. Tie, samozrejme, dodávajú na domáci trh, ale veľkí producenti ako Rettenmeier, PRP – dvaja najväčší piliari na Slovensku – orientujú 75 až 80 percent svojej výroby na export. Tí ostatní, strední a malí piliari v drvivej väčšine zásobujú domácich koncových odberateľov. Aj piliarsky segment na Slovensku v súčasnosti stráca svoju dlhodobú stabilitu a trhové pozície.

Okrem toho je tu nábytkársky priemysel, v ktorom takisto veľkí zamestnávatelia ako Ekoltech, Sanas, Decodom nie sú vo Zväze spracovateľov dreva, napriek tomu s nimi intenzívne spolupracujeme. Alebo aj IKEA, ktorá má tri výrobné firmy na Slovensku. To sú veľké nábytkárske konglomeráty. Potom sú tu strední a menší nábytkári, ktorí vyrábajú na domáci trh a vyrábajú zariadenia pre hotely, reštaurácie, robia zákazky na mieru a tak ďalej. 

Ďalším dôležitým segmentom Zväzu spracovateľov dreva je sekcia drevostavieb. Tá sa rozvíja raketovým tempom, pretože záujem o drevostavby na Slovensku narástol enormne. Náš podiel na trhu je momentálne zhruba 15 až 20 percent z novostavieb. Sú to domy na báze dreva alebo zrubové domy, či drevostavby. Za drevostavby však nepovažujeme len čisté zruby, ale akúkoľvek stavbu, ktorej nosná konštrukcia vzniká na báze dreva. 

Potom tu máme ešte dodávateľov technológií. To sú väčšinou importéri. A nakoniec ešte sekciu obchodníkov so slovenským nábytkom. Tí sú na tom úplne katastrofálne, pretože nedokážu konkurovať obrovským reťazcom, ako je IKEA, Möbelix, Black Red White, Sconto a podobne. 

Do akej miery majú vaši členovia dlhodobé fixné kontrakty na elektrickú energiu a do akej miery sú závislí od spotu? 

Je to individuálne, ale podľa krátkeho a veľmi nereprezentatívneho prieskumu je to zhruba 50 na 50. Možno 60 percent firiem má zafixované zmluvy až do konca kalendárneho roka 2022. Ale sú firmy, ktoré majú problém s tým, že už musia kupovať za spotové ceny a to ich obmedzuje vo výrobe a v predaji. 

Závisí to od toho, aké manažérske rozhodnutia prijali pred rokom, keď im ponúkali obchodníci ceny na úrovni 120 či 140 eur. Vtedy nikto nevedel odhadnúť, kam sa cena dokáže vyšplhať. Sú aj také prípady, keď sa zazmluvnené ceny vypovedali a následne energie kupovali na spote. Bolo to spôsobené krachom obchodníkov s energiami. Trh s energiami nefunguje, správa sa nepredvídateľne a je veľmi ťažké predikovať ho. 

Vláda viac menej priamo či nepriamo výrobcom odkazuje, že majú zvyšovať svoje ceny a tak si kompenzovať náklady. Existuje niečo také aj vo vašom sektore? 

Obávam sa, že nie. Keď majú firmy uzavretú odberateľskú zmluvu, tak je ťažké odberateľa presvedčiť o tom, že musíme zvýšiť ceny. V niektorých prípadoch to možné je, ale určite nie v takej enormnej výške, v akej momentálne narastajú náklady. Keď hovoríme len o piliaroch, tak tí produkujú stavebné rezivo. Trh so stavebným rezivom sa začiatkom leta prepadol. Ceny reziva prudko klesli. Až dvoj- a možno trojnásobne oproti predchádzajúcemu kvartálu. Bolo to najmä preto, že stavebný trh zastal.