Na zelenú horúčku mali len bohatšie národy, aj tie už zaťahujú brzdu

Za ostatnú dekádu podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkových energetických potrebách dostalo spoločenstvo až na dvojnásobných 16 percent. Do roku 2050 chce obnoviteľnými energiami vykryť až okolo 60 percent svojich potrieb.

Druhou stranou mince je, že tieto primáty sú dosť draho zaplatené hlavne v oblasti zelenej elektroenergetiky. Vytriezvenie po zelenom boome ukazuje, že hlavne na drahšiu zelenú elektrinu ešte ako-tak majú bohatšie národy spoločenstva. No tie finančne slabšie musia teraz mnohé staré prísľuby investorom spätne revidovať, lebo vysoké ceny elektriny zaťažujú ich domácnosti i firmy čoraz viac. Revízie ich však vháňajú do množstva súdnych sporov. Mnoho investorov až teraz naplno chápe starú pravdu, že nič, čo stojí na tučných štátnych podporách, nemusí byť večné.

Pestrosť západných národov

O rizikách obnoviteľných zdrojov svedčí aj to, že nie úplne jednotne sa k nim stavajú aj bohatší západoeurópski členovia EÚ. Dvoma krajinami, ktoré v Únii najpomalšie napredujú pri plnení stanovených národných cieľov v rozširovaní zelených energií, sú Holandsko a Francúzsko.

Prvá z nich medzi rokmi 2004 až 2014 zdvihla podiel zelených energií na svojich celkových energetických potrebách z dvoch len na päť percent, ale do roku 2020 sa má dostať až na 11-percentný podiel. Francúzsko sa za desať rokov posunulo z 10- na 14-percentný podiel, hoci jeho cieľ v roku 2020 je na 23 percentách. Pritom Malta, ktorá pred vstupom do EÚ nemala vôbec žiadne skúsenosti so zelenými energiami, dokázala už pred dvoma rokmi splniť polovicu svojho predpísaného desatinového podielu.

Rýchlo napreduje Belgicko, ktoré na jar zavrelo svoju poslednú uhoľnú elektráreň, a stalo sa tak už siedmou krajinou spoločenstva, ktorá sa zaobíde bez uhlia. Rýchlo napreduje aj Dánsko, ktoré je s 29-percentným podielom zelených energií päťkou spoločenstva. Vo svojom energetickom mixe má spomedzi všetkých členov EÚ najviac veterných elektrární. Tie dánske produkujú až 40 percent jeho elektriny.

No aj v Dánsku prichádza k pribrzďovaniu. V máji krajina stopla výstavbu ďalších piatich veterných parkov na otvorenom mori s výkonom 350 megawattov. Lebo elektrina z nich by bola pre krajinu pridrahá.

Nemecká ofenzíva pokračuje

Nemecko sa tiež rozbehlo hlavne v drahšej zelenej elektrine. Tá z jeho celkovej spotreby elektriny kryje až štvrtinu. Celkovú spotrebu všetkých energií si však krajina obnoviteľnými zdrojmi kryje len do úrovne 14 percent. Najsilnejšia európska ekonomika teraz síce stavia nadšene ďalšie solárne i veterné elektrárne, lebo do roku 2035 chce mať až 55 percent obnoviteľnej elektriny. No aspoň už má pre ne jasnejšie limity.

Na gejzírmi bohatom Islande obnoviteľné zdroje kryjú až 77 percent spotreby energií a v Nórsku – 69 percent

Každý rok môže v Nemecku pribudnúť najviac 2 500 megawattov slnečného i veterného výkonu. A solárnych elektrární nechce krajina viac ako 52-tisíc megawattov. To je skoro 90-násobok slovenského výkonu.

Ťažký balkánsky hlavybôľ

Najväčšie problémy so zelenou energiou si narobili balkánski členovia EÚ. Rumunsko i Bulharsko síce patria do šestice členov EÚ, čo už pred dvoma rokmi splnili taký podiel obnoviteľných zdrojov energií, aký mali dosiahnuť až v roku 2020. No zároveň ich flotily drahších zelených elektrární