Zelené výstrelky

Stĺpy vymaľované na zeleno, čerstvá tráva pod nohami. V októbri otvorili v Bratislave jeden z prvých skutočne „zelených“ objektov – zastávku MHD, ktorou chcel developer upútať pozornosť na na jeho projekt postavený podľa prísnejších enviro štandardov.

O rozmachu nízkoenergetických budov s inteligentnými technológiami na Slovensku zatiaľ nemožno hovoriť. No veľmi pozvoľna sa objavujú, hlavne keď developerov okrem európskej legislatívy začína tlačiť konkurencia. Situácia, kde je prázdna zhruba desatina všetkých administratívnych priestorov v Bratislave, by ich mala nútiť rozmýšľať inak. Rovnako je to aj v prípade obchodných centier, ktoré v súčasnosti bojujú o zákazníkov i stabilných a príťažlivých obchodníkov. Koncipovať budovu ako zelenú sa tak môže stať niečím, čo ich odlíši – a konkurenčnou výhodou. No ešte dlho budú najdôležitejšiu úlohu hrať náklady na jej výstavbu.

Prečo zatiaľ nie

Technologicky náročné budovy tu zatiaľ nemali miesto. Slovensko v minulej dekáde zažívalo stavebný boom, stavalo sa hlavne rýchlo. Nedostatok kancelárskych budov na celom trhu a vzrastajúci záujem o krajinu s dobrou polohou uprostred Európy navádzal firmy aj do menej kvalitných priestorov. Napriek tomu, že nájomné v minulosti dosahovalo aj niekoľkonásobok súčasnej bežnej bratislavskej úrovne (okolo 12 eur/m2/mesiac). No všetko sa zmenilo s prístupom krízy v druhej polovici roka 2009. Zľaknuté banky aj klienti znamenali stopku veľkej časti novej výstavby. Pri jej opätovnom a opatrnom rozbehnutí sledovali investori skôr cestu čo najnižších nákladov, žiadali to nájomcovia. Na certifikáty kvality či „zelenosť“ budov sa nemyslelo. „Developeri zatiaľ rozmýšľajú najmä o nákladoch na výstavbu, aby boli čo najnižšie,“ pripúšťa Peter Kysela, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).

Avšak stabilne pribúdajúca konkurencia nových kancelárskych vežiakov, ako je Forum, Digital Park III, Reding Tower či mnohých v štádiu plánov, ako je Twin City, zóna Čulenova a podobne, vedie k väčšej odlišnosti projektov. Okrem sústredenia sa na parkovanie či úpravy okolia začínajú developeri zatraktívňovať svoje budovy aj zelenými certifikátmi.

„Na zelené kancelárie sa pýtajú firmy, ktoré majú napríklad zlé skúsenosti s presklenými budovami. V lete je to skleník, ktorý treba chladiť. Je tam prievan, klimatizácia, zamestnanci sú chorí,“ hovorí Rastislav Badalík z nemeckej skupiny Bischoff et Compagnons, ktorá v Košiciach buduje projekt EcoPoint.

Zatiaľ v malom

Najrozšírenejšími druhmi certifikátov sú britské a severoamerické Breeam a Leed. Na Slovensku sa o ne v súčasnosti uchádza len pár z dokončovaných komerčných projektov, BBC 1 Plus od rakúskej CA Immo a Centrál od domáceho Immocapu či nedávno naštartovaný košický EcoPoint. Certifikáciu už získala hala pre AU Optronics v Trenčíne. Pri všetkých novších projektoch má určitý stupeň certifikátu aj HB Reavis, hovorí za firmu Roman Karabelli. Ako dodáva, kým na susedných trhoch ako Varšava či Praha je to odvetvový štandard, na Slovensku zatiaľ nie. „Česká republika bola pred dvoma rokmi tam, kde sme my teraz,“ hovorí aj šéf SKGBC.

Možno preto očakávať, že do tohto segmentu postupne vstúpia aj ďalší? Pri desatine neobsadených kancelárií a stúpajúcej konkurencii môže zelenosť pomôcť pri ponúkaní budovy. „Túto skutočnosť považujeme pri schvaľovaní projektu za dôležitú. Zelené budovy si vo všeobecnosti dlhšie zachovávajú svoju investičnú hodnotu,“ hovorí riaditeľ odboru financovania nehnuteľností Slovenskej sporiteľne Vladimír Krno.

Hoci firmy sa o novšie technológie pri výstavbe zaujímajú, nakoniec ich odradia zvýšené náklady. Stavbu môžu predražiť aj o desať percent. To v absolútnej hodnote môže znamenať stotisíce až milióny eur. „Pokiaľ je budova takto koncipovaná od začiatku, a teda nie je potrebné robiť dodatočné úpravy, tak sa náklady oproti tradičným budovám pohybujú približne od jedného do piatich percent navyše,“ znižuje odhad Radovan Mihálek z CA Immo. V závislosti od veľkosti objektu stojí ďalšie desiatky tisíc samotná certifikácia.