Zelené plány EÚ sú nerealistické a podfinancované

Spôsobov a mechanizmov, ako limitovať množstvo škodlivých emisií do atmosféry, je viacero. Európska únia si zvolila prístup, ktorý postupom času vykazuje čoraz väčšie nedostatky a rastúce riziká. Ovocie visiace nízko sa vyzbieralo a teraz prichádzajú na rad reálne problémy s potenciálne ďalekosiahlymi následkami.

Gro nákladov na emisie Brusel hodil na plecia priemyslu, ktorý si musí kupovať čoraz drahšie emisné povolenky. A to v situácii, keď potrebuje investovať stovky miliárd eur do dekarbonizácie. Tá sa postupne začína prenášať aj na bežných obyvateľov, ktorí síce verbálne podporujú zelenú transformáciu, či ju však budú chcieť podporovať aj vyššími nákladmi, je otázne.

Nie je mnoho odstrašujúcejších príkladov neúspešnej transformácie, ako snaha nemeckej vlády zastaviť od budúceho roka predaj plynových kotlov. Veľká časť domácností by musela znášať náklady v objeme desaťtisícov eur, ktoré by si vyžiadal prechod na tepelné čerpadlá. A to všetko v situácii, keď je nemecká ekonomika v dlhodobej recesii a náklady na splátky hypoték dramaticky rastú.

Nie je preto prekvapením, že v krajine vzniká politický odpor. Okrem kresťanských demokratov rozporujúcich rýchlu zelenú transformáciu, najviac získavajú extrémisti. AfD sa v predvolebných prieskumoch stáva druhou najsilnejšou stranou na tamojšej politickej scéne. Nie je nereálne, že ďalšie voľby dokonca vyhrá. AfD pritom reprezentuje názorové spektrum úplne odmietajúce klimatickú zmenu.

To je pre dekarbonizáciu zlé znamenie. Aj preto sa čoraz viac politikov snaží do zelenej politiky priniesť reálnosť.