Zdroje v zdravotníctve rastú rýchlejšie ako jeho efektivita

Viac vlani zaplatili na poistnom pracujúci, ale aj štát. Kým v roku 2014 bola sadzba poistného za poistencov štátu štyri percentá, od januára 2015 vzrástla na 4,16 percenta a posledné dva kalendárne mesiace roka stúpla až na 5,85 percenta z vymeriavacieho základu. Ide o historické maximum, ktoré má však svoje zdôvodnenie. Nemocnice nemali dostatok peňazí na mzdy zdravotníkov, a tak vláda musela priplatiť zdravotným poisťovniam. Tie sa v memorande zaviazali, že peniaze navyše posunú do ústavných zdravotníckych zariadení.

Sadzba za poistencov štátu sa každý rok mení a vždy okolo nej prebieha vášnivá politická diskusia. Ako upozorňujú ministerskí analytici v priebežnej správe Revízia výdavkov na zdravotníctvo, nediskutuje sa však o tom, na ktoré oblasti zdravotnej starostlivosti sú prostriedky potrebné a v akej výške.

„Výdavky na zdravotnú starostlivosť sa zvyknú rozpočtovať iba ako celok. Na porovnanie, výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva bez platby za poistencov štátu, rozpočtované detailne, predstavovali v roku 2015 bez zdrojov Európskej únie a spolufinancovania 88 miliónov eur. Výdavky poisťovní na zdravotnú starostlivosť, rozpočtované ako celok, boli 45-krát vyššie na úrovni štyroch miliárd eur,“ uvádzajú.

Zdravotné poisťovne vykazujú detailnú štruktúru výdavkov na zdravotnú starostlivosť, prognózovanie výdavkov na úrovni jednotlivých položiek je tak možné a v minulosti sa aj robilo. Ambíciou analytikov je vrátiť sa k nemu a zmeniť debaty z „platby za poistencov štátu“ na diskusiu o celkových potrebných zdrojoch v zdravotníctve a ich použití na nákup zdravotnej starostlivosti na úrovni jednotlivých oblastí. Výdavky v zdravotníctve je totiž nevyhnutné dostať pod kontrolu.

Veľa peňazí, málo efektivity

Jedným z dôvodov je prognóza Európskej komisie, podľa ktorej výdavky na zdravotníctvo na Slovensku porastú ako tretie najrýchlejšie v EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo by mali do roku 2060 stúpnuť na 7,7 percenta HDP. Hlavným dôvodom je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku.

Ako sa uvádza v analýze ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva, napríklad ročné náklady na 75-ročného priemerného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného. „Celkový vývoj bude kombináciou dvoch protichodných tendencií. Kým pokles populácie znižuje celkové výdavky na zdravotníctvo, rastúci počet nákladnejších starších ich výrazne zvyšuje,“ konštatujú analytici.

Sadzba za poistencov štátu sa každý rok mení a vždy okolo nej prebieha vášnivá politická diskusia

Príliš pozitívne nie je ani ďalšie porovnanie s okolitými krajinami, podľa ktorého Slovensko síce dáva do zdravotníctva viac peňazí, ale vo výsledkoch zaostáva. Dokazuje to údaj o tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti, ktorá je v priemere o 15 percent vyššia ako v ostatných krajinách V4. Odvrátiteľná úmrtnosť predstavuje počet úmrtí, ktorým by bolo možné predísť kvalitnou zdravotnou starostlivosťou (liečiteľná úmrtnosť) alebo opatreniami ovplyvňujúcimi správanie a životný štýl, sociálno-ekonomický status či podmienky životného prostredia (predchádzateľná úmrtnosť).

Jedným z dôvodov zaostávania vo výsledkoch zdravotníctva za Českom, Poľskom a Maďarskom môže byť nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva. Ak by sa zvýšila na úroveň priemeru OECD, analytici odhadujú, že očakávaná dĺžka života na Slovensku by sa predĺžila o