Zmien, ktoré sú v pláne, nie je málo. Na TREND konferencii Zdravotnícky manažment 2016 ich minister vymenoval dovedna 26. Nie všetky sa podľa neho dokážu zrealizovať do konca volebného obdobia, no to nie je dôvod, aby sa s nimi nezačalo. „Tým, že sa teraz vytvoril taký významný dopyt, vytvorila sa pre nás aj šanca zmeniť veci. Teraz ide o to, že ich musíme meniť za behu a takým spôsobom, aby to malo čo najmenej negatívnych vplyvov. Na konci dňa je dôležitý výsledok,“ povedal T. Drucker.
Ministerstvo chce napríklad ešte do konca roka predložiť návrh na zmenu fungovania lekárskych služieb prvej pomoci aj zákona, ktorý namiesto poriadku s poplatkami u lekárov priniesol chaos. Novinky čakajú aj dopravnú zdravotnú službu či nemocnice. Financovať chce rezort hlavne tie oblasti a zariadenia, ktoré majú niekoľkoročnú udržateľnosť.
„Nemôžeme si dovoliť, že nám niekto zase povie, aby sme vrátili peniaze,“ povedal minister. Narážal na eurofondy, o ktorých časť Slovensko prišlo kvôli viacerým predošlým prešľapom. Napríklad zdroje, ktoré išli na zavedenie elektronického zdravotníctva (eHealth) boli kvôli protizákonným tendrom krátené o desať percent.
Ján Hodyc Zdroj: Milan David
eHealth dôležitejší ako DRG
Práve eHealth považuje súčasné vedenie ministerstva za významný a dôležitejší ako napríklad DRG (úhradový mechanizmus, podľa ktorého sa nemocniciam platí za odliečené diagnózy), pretože elektronické zdravotníctvo umožní lepšiu kontrolu nielen pokiaľ ide o liečbu pacienta, ale aj míňanie verejných zdrojov. Snaha elektronicky prepojiť ambulancie, nemocnice, laboratóriá a lekárne je tu od roku 2009. Ale až začiatkom tohto roka začali nový systém testovať prvé zdravotnícke zariadenia.
Zdravotníci už roky čakajú aj na DRG. „Slovensko je unikát v tom, že to je azda jediná krajina v európskom regióne, kde sa DRG doteraz nepoužívalo vôbec,“ povedal na konferencii partner českého inštitútu Advance Healthcare Institute Ján Hodyc. Dodal, že tento úhradový mechanizmus je pritom tak neunikátny a bežný v okolitých krajiných, že by stálo za to sa z toho poučiť. DRG so sebou nesie pozitíva aj riziká. Rovnako tak prehnané očakávania. Podľa J. Hodyca je však dobre o všetkých vedieť a byť na ne pripravený.
Jozef Karaš Zdroj: Milan David
Medzi najdôležitejšie príležitosti tohto úhradového mechanizmu považuje lepšiu kvalitu informácií o tom, čo sa vlastne deje v nemocniciach. To umožňuje ich porovnávať, prenášať na ne väčšiu zodpovednosť za efektívnejšie využívanie zdrojov. Zdravotnícke zariadenia to zároveň vedie k riadeniu vlastných nákladov. DRG okrem toho umožňuje novým technológiám lepšie sa presadiť, ak dokážu svoju užitočnosť. Pacientom prináša kratšie hospitalizácie, ale napríklad aj lepšie riadenie starostlivosti o nich.
Rizikom je, že nemocnice, ktoré sú v súčasnosti platené za hospitalizáciu, začnú vykazovať aj veci, ktoré nikdy neurobili alebo budú presúvať náklady inam. Problémom môže byť aj skoré prepúšťanie pacientov či ich prekladanie na iné oddelenie alebo do iných nemocníc. Aj tieto veci sa však podľa J. Hodyca dajú riešiť. Napríklad zviazaním úhrad viacerých poskytovateľov, ktorí sa podieľajú na liečbe konkrétneho prípadu. Jeden z príkladov: nadviazať platbu za hospitalizáciu na rehospitalizáciu, ku ktorej došlo do 30 dní, alebo na ambulantnú starostlivosť, ktorú musel pacient vyhľadať do 180 dní.
Zdroj: Milan David
Ťahúňom súkromníci
Na Slovensku je to tak, že tam, kde štát hľadá roky riešenia, súkromný sektor ich už dávno objavil. Privátne zdravotnícke zariadenia v efektívnosti a niekde občas aj kvalite prekonávajú štátne, čo však nie je dôsledok len profesionálneho prístupu, ale aj kapitálu. Ťahúňov zmien v slovenskom zdravotníctve je viacero. Medzi nimi napríklad laboratóriá Alpha Medical, sieť polikliník ProCare či Falck Záchranná.
ProCare napreduje v oblasti telemedicíny. Pomerne nedávno spustil novú službu Lekár 24. Vďaka nej majú klienti tejto siete polikliník neobmedzený prístup ku konzultácii svojho zdravotného stavu prostredníctvom telefónu. S lekárom sa môžu poradiť o správnom dávkovaní liekov a ich nežiaducich účinkoch, nechať si vysvetliť výsledky laboratórnych testov či odborných nálezov, ale napríklad aj o správnom liečebnom režime pred či po operácii.
Zaviesť túto spoplatnenú službu umožnilo ProCare aj o to, že už dlhšie vedie svojim pacientom elektronické zdravotné záznamy. Lekár na telefónnej linke, v prípade, že im volá klient ProCare, sa tak do nich vie pozrieť a zhodnotiť situáciu komplexne.
Zdroj: Milan David
Telemedicínu chce sieť polikliník Penty rozvíjať aj ďalej. Ambíciou je umožniť praktickým lekárom konzultácie o liečbe pacienta so špecilistami z ProCare. Rovnako chronickí pacienti by si vďaka nej mohli ušetriť cestu do ambulancie. Ich cieľom je často len dať si predpísať lieky na ďalšie mesiace a oznámiť lekárovi, že zdravotný stav sa nezmenil. Toto by mohlo v prípade pacientov navštevujúcich ProCare prebiehať aj telefonicky.
eHealth, ktorý aktuálne rieši štát, doteraz nemyslel na záchranky. „My ako záchranná zdravotná služba sme vypadli z eHealthu. Nikde sa nespomína. Až teraz prichádza etapa, keď vstupujeme do procesov, lebo chceme byť súčasťou elektronického zdravotníctva,“ povedal generálny riaditeľ Falck Záchranná Jozef Karaš.
Nejaké skúsenosti s eHealthom už majú. V spolupráci s firmou Datalan, Opračným strediskom záchrannej zdravotnej služby či poisťovňou Dôvera zaviedli do praxe elektronický zdravotný záznam pre záchranky. Vďaka nemu si vie ošetrujúci lekár priamo na mieste zásahu na tablete pozrieť základné a život zachraňujúce zdravotné informácie o pacientovi.
ProCare, Dôvera a vydavateľ TRENDU News and Media Holding patria do portfólia Penty.
