Po zdravotníctve či letectve ide Hartenberg aj do e-shopov

No neskôr si s najbohatším Slovákom a českým premiérom v jednej osobe Andrejom Babišom založil vlastnú investičnú skupinu Hartenberg. Za štyri a pol roka pod ňou dokázal zoskupiť dva tucty firiem s celkovo až dva a pol tisícom zamestnancov a ročnými tržbami vyše 250 miliónov eur. S redaktorom TRENDU hovoril o tom, ako sa nepopáliť pri kupovaní firiem, ale aj o podnikaní s čoraz mocnejším, no i kontroverznejším českým politikom.

Po skorších kúpach reprodukčných kliník i výrobcov zdravých potravín či výživových doplnkov Hartenberg naposledy vstúpil do poľsko-slovinských leteckých opravovní Avia Prime. Prečo práve táto brandža? Ako sa investor musí pripraviť na úplne nový sektor, aby sa v ňom nepopálil?

Náš prvý pohľad na Aviu, potom čo bola ponúknutá v tendri, bol práve taký, že je to veľmi ťažký biznis. Servisujete lietadlá pre veľké spoločnosti ako Swiss alebo Lufthansa, ktoré sú extrémne náročnými zákazníkmi. Ste úspešní, len ak ich viete zaujať naozaj dlhodobo. No potom sme sa stretli s manažmentom i vlastníkmi Avie a ja som zistil, že poznám jedného z majiteľov, a to z obdobia, keď som pre Pentu viedol projekt poľskej retailovej siete Žabka. Vtedy som ho spoznal ako úspešného a seriózneho podnikateľa.

Teraz pri Avii sme si hneď povedali, že keď sa poznáme, mohli by sme k nim vstúpiť a robiť to spoločne. Pôvodne pritom chceli poľskí majitelia Aviu predať celú, no dnes sme v nej pol na pol. Poliaci i Slovinci to robiť vedia. Aj doteraz s firmou rástli. Preto sme sa k nim neobávali pridať. Sami by sme do toho nešli. Avšak vstup do nového biznisu nemôže stáť len na dobrých vzťahoch s pôvodnými vlastníkmi. Veľa času sme venovali aj tomu, aby sme získali naozaj nezávislý pohľad na letecký biznis.

Ako ste si testovali perspektívy nového biznisu?

Pol roka pred podpisom obchodu sme si prechádzali celé odvetvie. Nielen prezeraním štúdií o perspektívach leteckého biznisu, ale sami sme sa išli porozprávať aj s klientmi Avie, ako ju vnímajú. A boli sme aj na veľtrhoch leteckého biznisu, aby sme spoznali aj to, ako ju vidia jej konkurenti.

Tu nám pomohlo, že môj brat, ktorý u nás tiež pracuje, je technicky zameraný a lietadlá sú jeho záľubou už od detstva. Z vnútra brandže sme získali celkom konzistentný názor, že celý biznis servisovania čaká celosvetovo nárast o päť a viac percent ročne. Aerolinky s lacnými letenkami totiž výrazne rozhýbali región, a tak je tu aj servisovanie perspektívne. Novým trendom v tejto oblasti je taktiež prerábanie lietadiel z pasažierskych na cargo.

Ste v novom sektore zatiaľ spokojní? Plnia sa vaše očakávania?

Áno. Firma rastie dvojciferným percentom. V pláne dnes máme už aj nové väčšie investície. V Poľsku chceme vybudovať novú lakovňu lietadiel, keďže tie často menia majiteľov a treba ich premaľovať. Dnes sa napríklad v Európe čaká na premaľovanie celý rok, pokiaľ si za to nechcete výrazne priplatiť. Preto ideme do spomínanej lakovne. Stáť bude 20 až 40 miliónov eur. V biznise plánujeme rásť aj akvizične. Zaujímavé nákupy vidíme hlavne na Balkáne.

Ako hľadáte firmy vhodné na odkúpenie? Čakáte na ponuky od poradcov v tendroch či oslovujete zaujímavé firmy sami?

Zhruba dve tretiny firiem sa dnes predávajú na trhu cez tendre. Tretina firiem sa predáva cez priamy kontakt.

Záujem už neuráža

Dá sa len tak prísť za neznámym človekom s ponukou na kúpu alebo na to treba ísť o čosi opatrnejšie, a to napríklad cez spoločného známeho?

V dnešnej dobe už netreba na to ísť cez prostredníkov. Ešte pred desiatimi rokmi to bol problém. Vtedy keď investor len tak niekomu zavolal, telefonát sa skončil zložením dosť rýchlo. Podnikatelia sa nechceli baviť s neznámymi o tom, že majú predať to, čo dlho budovali. Dnes je nálada iná. Aj ľudia, čo nechcú podnik predať, sa so záujemcom porozprávajú, aby zistili, ako ich vníma trh. Chcú vedieť, na čo majú. Dakedy mal investor z desiatich telefonátov dve stretnutia. Dnes sedem až osem.

V e-commerce chceme byť silní. Sme pripravení doň investovať desiatky miliónov eur

Aké sú hlavné atribúty dobre zvládnutého akvizičného procesu? A chyby, na ktoré si treba dať najväčší pozor?

Zložitosť či štruktúrovanosť akvizičného procesu sa dosť preceňuje. Aj preto, že majitelia firmy už dnes pripravujú na predaj lepšie ako kedysi. Starých kostlivcov v nich už nenachádzame. Každý síce nejakým spôsobom optimalizuje dane, ale aj to v rozumných mantineloch. Čo je však stále najdôležitejšie, je kúpiť dobre. Myslím tým za dobrú cenu, ktorá umožní pri ďalšom riadení firmy aj nejaké menšie chyby.

Ak je totiž cena vysoká, priestor na chyby takmer žiadny nie je. Už pri kúpe treba vedieť, čo so spoločnosťou chcem robiť ďalej. Ako ju viem zveľadiť. Mimoriadne dôležité je, aby si nový investor ľudsky sadol s manažmentom preberanej firmy. Aj s ním treba sedieť a hovoriť vopred. Neviem si predstaviť, ako by som vo firme riešil krízové stavy s výkonným manažérom, ktorý mi nesedí ako človek.

Avia Prime potvrdzuje, že vo firmách uprednostňujete pokračovanie spolupráce s pôvodnými vlastníkmi. Aj 16 percent vašej siete kliník Future Life ovládajú lekári a tretinu slovenského výrobcu výživových doplnkov Imunoglukan zakladajúca rodina Gabrižovcov. Fungujú takéto partnerstvá aj po rokoch alebo sa časom objavujú spory?

My sme mali na partnerstvá zatiaľ šťastie a nemáme žiadny otvorený konflikt. Vždy sú na niečo aj rozdielne názory, ale treba nájsť kompromis. Vo firmách máme medzi spolumajiteľmi aj iné názory, no zároveň vieme, že sa musíme vždy dohodnúť. Buď jeden druhého presvedčíme, ale ak nie, radšej do toho nejdeme.

Primerané zachovanie identity

Čo je kľúčové pre dobre zvládnuté začleňovanie nových firiem do štruktúr materskej skupiny? Je lepšie prispôsobiť kúpené firmy na obraz matky alebo im nechať vlastnú identitu?

Sú na to rôzne názory. Strategickí hráči sa v zásade správajú tak, že mimo značky integrujú úplne všetko. Všetko ide už podľa ich systémov rozhodovania. My to robíme inak. Integrujeme iba tie veci, ktoré naozaj vieme zlepšiť. Napríklad našim nemocniciam zabezpečujeme spoločný nákup liekov, ako aj financovanie u bánk, pretože vo väčšom balíku to vieme zohnať lacnejšie.

Najnovšie už riešime pre naše firmy aj spoločný online marketing. Je to pre firmy niečo nové, tak prečo to hneď nerobiť jednotne a efektívnejšie. Ale to, čo naše firmy vyrábajú alebo kliniky ponúkajú pacientom, už nechávame na ich vlastnej kreativite. I keď už aj kvalitu zdravotných služieb sa snažíme zjednocovať. Ale opäť len s cieľom byť lepší. Z našich kliník sme vybrali najlepších lekárov a tí teraz svoje medicínske postupy prenášajú na všetkých ostatných kolegov.

Ideálne je, ak sa firma kupuje aj s dobrým manažmentom. Ako sa však tento hľadá na voľnom trhu, ak vo firme nie je alebo ho musíte vymeniť?

Keď musím meniť manažment, tak sú to pre mňa týždne nespavosti a zlej nálady. Lebo nejaký vzťah s pôvodnými manažérmi vždy mám. Často aj kamarátsky. Keď sa im niečo nepodarí, nevidíme možné zlepšenie a ja ich musím prepustiť, je to ta najťažšia časť mojej práce. Navyše ich prepúšťam s tým, že musím nájsť lepších. A to nie je nikdy isté. Za tých 17 rokov, čo robím investičného manažéra, vidím u nás aj u konkurencie úspešnosť tak pol na pol. Spokojný som iba s polovicou novo vybraných manažérov.

Ceny, aké nikdy neboli

Aká je kvalita i cena ponúkaných firiem v strednej Európe?

Ceny sú najvyššie v histórii. Hovoria o tom akciové indexy. V Amerike sa teraz firmy v priemere obchodujú za 12- až 13-násobok prevádzkového zisku. Takto vysoko nikdy neboli. Dnes sa nakupuje veľmi ťažko za výhodnejšie ceny. Veľa ľudí čaká, kedy to spadne. Sú aj názory, že práve teraz treba predať celé portfólio, lebo ceny už vyššie nebudú. Ak však predám všetky biznisy, čo budem robiť s toľkými peniazmi? My chceme robiť s firmami.

Aké sú na tomto trhu firiem nové trendy a fenomény?

Výrazne stúpa záujem o predajcov cez internet. Už len preto, že celý tento biznis enormne rastie. Väčší záujem je aj o zdravotnícke aktíva. Nie je to nič, na čom sa dá ohromne zarábať, no vždy o to bude záujem. Je to anticyklický sektor a tak sú to dobre uložené peniaze. A práve kvôli tej istote dopytu sa zdvíhajú aj tradičné odvetvia ako napríklad energetika.

Nie je to nič sexi, čo rastie o desiatky percent ročne, ale vždy to prináša isté peniaze. Naopak, najväčšou bublinou sú teraz technologické start-upy. Každý si myslí, že má na ruke ďalšieho Alibabu či Eset. Ale naozaj úspešných firiem z nich vzíde len pár. Spoločností, ktoré po nápade zbankrotovali, je násobne viac. Len o tom sa toľko nepíše.

V zdravotníctve ubrali

Ako sa vám darí vo vašich skôr rozbehnutých odvetviach?

Sme spokojní so všetkými biznismi. V poľskom výrobcovi chlebov racionálnej výživy Good Food sme len tento mesiac otvorili novú halu, ktorá umožní postupne zdvojnásobiť tržby až na 60 miliónov eur ročne. Tá firma nám rastie približne o štvrtinu ročne. Nestíhame kryť dopyt zákazníkov.

Našich osemnásť reprodukčných kliník sa nachádza od írskeho Gallwaya až po slovenský Martin, vďaka čomu vieme obsluhovať celý európsky trh. Hlavne naše české kliniky sú cenovo i úspešnosťou veľmi zaujímavé, a preto do nich chodí veľa párov aj z cudziny. Napríklad z Izraela i Nemecka tu máme ročne až po 600 párov. Polovicu obratu robíme so zahraničnými pacientmi. Ročne v zdravotníctve dosahujeme celkové tržby okolo 120 miliónov eur.

V zdravotníctve sa váš akvizičný rast pomaly zastavil. Vo Future Life už veľmi neprikupujete. A to ste ešte pred dvoma rokmi naznačovali, že časom začnete nakupovať aj všeobecné nemocnice a finálnym cieľom je stať sa v zdravotníctve stredoeurópskou jednotkou.

Chceli by sme, no nie je čo kupovať. Ďalšie všeobecné nemocnice tu veľmi nebudú na predaj. Niektoré sa síce už skôr dostali do rúk súkromných investorov, no predaj ďalších politicky nie je asi priechodný. Tomu sa museli prispôsobiť aj naše plány. Tie sme mali naozaj väčšie. Hlavne v Poľsku. Ale tam sa úplne zmenili regulácie a dnes tam už podnikanie v zdravotníctve nedáva zmysel. My však chceme ďalej rásť aj s naším terajším zdravotníckym biznisom. Vízie nás síce trh prinútil zrevidovať, no do piatich rokov by sme sa chceli so zdravotníctvom dostať na tržby aspoň 200 miliónov eur ročne.

Ako?

Na našich už odkúpených reprodukčných klinikách otvárame a budeme otvárať aj nové odbory. Robíme z toho také menšie nemocnice. Už teraz gynekológia, ortopédia či laboratóriá tvoria popri umelom oplodnení polovicu tržieb Future Life. Navyše budeme prikupovať aj ďalšie reprodukčné kliniky v nových krajinách. Veľa párov do našich českých kliník chodí z Nemecka, preto by sme chceli nejakú aj tam. Okrem toho sa pozeráme aj po zariadeniach v Taliansku či na Balkáne. Kupovať chceme dve až tri reprodukčné kliniky ročne.

Takže Hartenberg už nebude až tak dominantne o zdravotníctve, ako ste pôvodne plánovali?

Áno. Budeme sa rovnomernejšie zameriavať aj na iné naše biznisy. Nechceme prikupovať iba ďalšie kliniky, ale akvizične budeme rásť aj v leteckom biznise, výživových doplnkoch i potravinách. A cítime sa aj na otvorenie ešte jedného nového biznisu. Päť sektorov je však už hranica toho, čo vieme momentálne personálne zvládnuť. Nás je v Hartenbergu desať, a to je tak akurát. Nechcem firmu príliš rozširovať, lebo to už potom ľudsky nebude ono.

Perspektívny e-commerce

Po akých nových biznisoch sa ešte pozeráte?

Rozhodneme chceme niečo z e-commerce. Čoskoro by sme mali dokončiť v tejto brandži prvú veľkú akvizíciu. Už dva roky sme v rôznych tendroch na zaujímavé firmy z oblasti predaja cez internet, no až teraz sa blížime k prvému obchodu. Konkrétnejší môžem byť až po podpise zmluvy. V e-commerce však rozhodne chceme byť silní. Sme pripravení doň investovať desiatky miliónov eur.

Pozeráte sa po niečom ešte aj na Slovensku?

Pozeráme sa tu tiež po jednej internetovej firme a ešte po jednom potravinárskom podniku. Ale sme len v ranej fáze diskusií.

Firmy sa dnes obchodujú za 12- až 13-násobok prevádzkového zisku. Takto vysoko to nikdy nebolo

Súčasťou života investičných skupín sú aj dobre zvládnuté exity. Budete vôbec niekedy niečo predávať, keď hlavný vlastník Hartenbergu Andrej Babiš nikdy nič nepredal?

Ani mne sa veľmi nechce. Sme v dobrej budovateľskej etape, keď firmy rastú a vidíme v nich obrovský potenciál. Andrej Babiš už do samotného Hartenbergu nijako nezasahuje po tom, čo previedol svoje biznisy do rodinného trustu.

S Babišom i bez neho

Naozaj o transakciách Hartenbergu už nerozhoduje A. Babiš, ale len správcovia rodinných fondov?

Naozaj v projektoch všetko riešim už iba s dvoma manažérmi Agrofertu, ktorí boli poverení správou Hartenbergu. S Liborom Nemečkom a Vaškom Knotekom. Aj s A. Babišom sa občas vidím a bavíme sa, ale on už je sám nastavený úplne inak. On je už hlavne politik.

Keď ste s ním investičný fond zakladali, bol to len silný biznismen, ktorý vyhlasoval, že chce finančne podporovať novú politickú stranu. Dnes je to vrcholový politik, s ktorým sa spája množstvo káuz vrátane prešetrovania dotačného podvodu pri modernizácii farmy jeho rodiny Čapí hnízdo. Ako toto všetko vplýva na Hartenberg? Nie sú k vám niektorí obchodní partneri aj zdržanlivejší?

Či to tak je, že niekto s nami nerobí biznis len kvôli Andrejovi Babišovi, neviem povedať. Keď sa aj niekto so mnou nechce stretnúť, nepovie, že je to kvôli môjmu partnerovi. Jasné je len to, že sme pod veľkým drobnohľadom českých médií, nech urobíme čokoľvek. Z opatrnosti preto so štátom ani nič nerobíme.

O tom, či Babiš pomohol alebo ublížil českej politike, sa v Česku vedú veľké diskusie. Ako hodnotíte jeho politiku ako človek, ktorý v krajine podniká i žije? Ako vnímate jeho odmietanie eura? Nebolo by Česko s eurom silnejšie?

No vidíte. So spoluvlastníkom máme aj odlišné názory. Tak na 80 percent s ním v makroekonomických cieľoch súhlasím, no máme aj zásadne iné pohľady. Ja by som euro v Česku rozhodne implementoval. Často sme to spolu preberali. On má svoje argumenty proti euru.

Mne sa zasa páči, že Slovensko do eura išlo. Sám som vtedy v slovenských firmách videl, že rok ich to bolelo. Hlavne tie proexportne zamerané. Lebo výmenný kurz na tridsiatich korunách za euro bol až nerozumne silný. No firmy to scelilo. Pochopili, že ak chcú uspieť na širších trhoch, musia byť lepšie a efektívnejšie. Keby som rozhodoval ja, Česko má euro do pár rokov. Je to taká malá ekonomika a navyše závislá od Nemecka, že si nemôže dovoliť byť dlhodobo mimo eurozóny.

V akej miere je už zainvestovaných 200 miliónov eur, ktoré pôvodne A. Babiš vkladal do Hartenbergu?

Zostalo nám 50 miliónov eur. No tie preinvestujeme ešte v tomto či najneskôr v budúcom roku. Hlavne do existujúcich odvetví a e-commerce.  

Partneri projektu