Negatívny vývoj v zdravotníctve odzrkadľuje aktuálna hospodárska situácia zdravotných poisťovní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý monitoruje finančné toky v zdravotných poisťovniach, informoval o tom, že ku koncu septembra všetky vykázali stratu. Dokopy až na úrovni 89,6 milióna eur. Najväčšiu stratu dosiahla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa s dlhom 52,9 milióna eur. Nasleduje druhá najväčšia poisťovňa Dôvera, ktorá má stratu na úrovni 25,6 milióna. A napokon poisťovňa Union so stratou 11,1 milióna eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa vykazuje dokonca aj záporné vlastné imanie na úrovni 2,7 milióna.
Ako dodal úrad pre dohľad, na výšku vlastného imania súkromných zdravotných poisťovní mal vplyv aj dosiahnutý výsledok hospodárenia za prvých deväť mesiacov v súčasnom roku a výplata dividend v marci. Dôvera si vyplatila 20 miliónov eur a Union 4,5 milióna. Tie však dodržujú minimálne úroveň vlastného imania, ktorá je stanovená na úrovni 16,6 milióna eur.
Ozdravný plán nariadiť nemôže
Redakcia Medicíny sa opýtala úradu pre dohľad, či v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne zakročí pre negatívne vlastné imanie. Úrad pripomenul, že by pri poklese hodnoty vlastného imania pod hranicu 16,6 milióna eur skutočne mal nariadiť ozdravný plán. O túto kompetenciu však úrad prišiel v roku 2023. Jediné, čo úradu v súčasnosti zostáva, je sledovať platobnú schopnosť a plnenie finančno-obchodného plánu zdravotných poisťovní. A tvrdí, že kompetencie, ktoré mu zo zákona zostali, aktívne využíva.
„V súvislosti s neplnením obchodno-finančného plánu úrad začal 5. augusta 2024 správne konanie vo veci uloženia povinnosti VšZP predložiť na schválenie ozdravný plán,“ pripomenula Monika Mrázová z oddelenia komunikácie ÚDZS. Dôvodom bolo, že štátna zdravotná poisťovňa nedodržiavala obchodno-finančný plán z pohľadu vlastného imania a likvidity. Štátna zdravotná poisťovňa však proti rozhodnutiu úradu pre dohľad podala rozklad.
Predseda úradu pre dohľad Michal Palkovič považuje tento krok poisťovne za nezrozumiteľný. „Aj keď ide z pohľadu zákona o sankčný mechanizmus, z pohľadu úradu pre dohľad šlo o pomoc, o jeden z nástrojov, ktoré sa dajú využiť,“ dodal. Tvrdí, že Všeobecná zdravotná poisťovňa posunula predpokladaný hospodársky výsledok k lepšiemu. „Nevylučujem možnosť, že ozdravný plán sa nebude dotýkať Všeobecnej zdravotnej poisťovne iba do konca roka 2024, ale aj do prvého polroka 2025. Všetko je otázkou analýz,“ podotkol M. Palkovič.
Nešťastný rok
Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Michal Špaňár dodáva, že súčasný rok je z hľadiska zdravotných poisťovní nešťastný. „Dostávame sa do situácie, keď zdravotná starostlivosť, ktorá sa reálne objednala, nie je zo strany štátu zaplatená. Zostáva to v rukách poisťovní. Neplníme ziskové plány a dostávame sa do hlbokej straty. Považujeme to za fatálne zlyhanie celého systému, za ktorý je niekto zodpovedný. A tým nie je nik iný než štát,“ povedal na konferencii Zdravotnícky manažment 2024 s tým, že ak štát nedofinancuje zdravotníctvo, Union zrejme koncom roka 2024 vykáže stratu niekoľko miliónov eur.
Do veľkej miery môže hospodársky výsledok ovplyvniť platba za poistencov štátu, ktorú štát aktuálne už zdravotným poisťovniam posiela. Ako vysvetlil generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan, poistencov štátu je menej, než ich predikoval štát. V štátnom rozpočte vyčlenil štát na poistencov štátu 2,112 miliardy eur. Ak všetky prostriedky, ktoré poisťovne majú dostať, aj reálne dostanú, je šanca, že Dôvera skončí v čiernych číslach.
Podobný pohľad má aj generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových. Na konferencii potvrdil, že ak poisťovne dostanú financie za poistencov štátu a nedô-jde k tvorbe technických rezerv vo VšZP na čakacie lehoty poistencov, hospodársky výsledok poisťovne za rok 2024 bude lepší. „Tvorbu technických rezerv na čakacie lehoty nepreferujeme, pretože nám tým vzniká účtovný náklad, ktorý sa budúci rok stane potrebnou reálnou úsporou,“ podotkol M. Jurových.
Situácia sa opakuje
Podľa predsedu úradu pre dohľad Michala Palkoviča sa situácia so zdravotnými poisťovňami od minulého roka o veľa nezlepšila. Záver minulého roka sa niesol v znamení dofinancovania cez platbu za poistenca štátu na úrovni zhruba 300 miliónov eur. „Ináč by tá situácia bola vo VšZP na nútenú správu. Ostatné dve poisťovne by boli vo veľmi zlom hospodárskom výsledku. Teraz sa prenesme do tohto roka a máme presne to isté,“ povedal.
Dôvodov je podľa jeho názoru viacero. Z pohľadu úradu pre dohľad ide o kombináciu zlých rozhodnutí poisťovní v prvom polroku, pričom úlohu zohráva aj vývoj ekonomiky či rozhodnutia o výdavkových li-mitoch.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uzavrela rok 2023 s vlastným imaním na úrovni necelých 50 miliónov eur. V obchodno-finančnom pláne VšZP sa uvádza, že rok 2024 by mala uzavrieť s vlastným imaním v hodnote viac ako 77 miliónov eur.
Otázny budúci rok
Dôležitým však bude budúci rok. Analytici tvrdia, že vláda pripravila jeden z najhorších rozpočtov pre zdravotníctvo. Ministerstvo zdravotníctva bude budúci rok hospodáriť s 9,6 miliardy eur, čo je 6,9 percenta HDP. Rezort tak dostane o 691 miliónov eur viac než v roku 2024. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok.
Ministerstvo financií predpokladá, že iba pre rast miezd, infláciu a starnutie obyvateľstva si rezort bude vyžadovať o 646 miliónov viac než v roku 2024. Pre konsolidačné opatrenia v podobe spomalenia rastu koeficientov miezd zdravotníkov by mal rezort ušetriť zhruba 219 miliónov. Zároveň sa však očakáva, že ministerstvo zdravotníctva nájde v sektore ďalších 153 miliónov inými úspornými opatreniami.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana tvrdí, že takáto suma sa teoreticky ušetriť dá, no bude si to vyžadovať veľmi nepopulárne opatrenia, ako zastavenie kategorizácie liekov, prísnu revíziu úhrad, zníženie limitu spoluúčasti liekov, dekategorizáciu niektorých pomôcok a mnoho ďalších opatrení. „Moja obava je, že keďže už tento rok je štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa na prahu ozdravného plánu, s takýmto rozpočtom nevydrží budúci rok ani do konca prvého mesiaca v roku,“ uviedol.
Šéf VšZP pripomína, že situácia závisí od konečného výsledku roku 2024. „Poisťovňa ako taká bude fungovať. Krízový bod vidím koncom marca, keď nám bude končiť dohodovacie obdobie s mnohými združeniami, ktoré zastupujú poskytovateľov. Ak bude rozpočet taký, aký ho poznáme teraz, zrejme budeme musieť pristúpiť ku kráteniu,“ podotkol Matúš Jurových.
Zviazané ruky
Strategickú úlohu v oblasti kontroly solvencie zdravotných poisťovní zohráva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Jeho pôvodnou a kľúčovou úlohou bolo nariadenie ozdravného plánu alebo nútenej správy zdravotnej poisťovni, pokiaľ tá nie je schopná prežitia. O túto funkciu však prišiel v roku 2023.
Opozičná strana SASKA tento rok predložila návrh zákona, ktorý mal prinavrátiť kľúčovú kompetenciu ÚDZS, ktorým je kompetencia nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán či nútenú správu. Návrh zákona však koalícia nepodporila.
