Inštitút INEKO zmapoval finančnú kondíciu všetkých 138 slovenských miest, špeciálne sa zameral na päťdesiatku najväčších. Ich celkový priemerný dlh 237 eur na obyvateľa ani mieru zadlženia na úrovni 40,1 percenta nehodnotí dramaticky. Hoci Trenčín, Liptovský Mikuláš alebo Púchov prekročili 70 percent a v prepočte na obyvateľa vyprodukovali sekeru vyše štyri stovky eur. V praxi to znamená, že si nemôžu zobrať úver – ten zákon dovoľuje len samosprávam s dlhom pod 60 percent.
Návratné zdroje nemôže prijať ani mesto, ak na splácanie dlhov potrebuje viac ako štvrtinu bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Až na výnimky s tým na Slovensku problém nie je. V skutočnosti nedosiahli výdavky miest na dlhovú službu v poslednom meranom roku 2010 ani päť percent.
INEKO vcelku pozitívne hodnotí aj vlaňajšiu bilanciu bežného účtu. Jediné mesto s nižšími bežnými príjmami ako výdavkami bol Kežmarok, no vyprodukoval len mierny schodok. Trochu kritickejší tón INEKO používa pri hodnotení minuloročnej základnej bilancie, do ktorej sa už premietajú aj kapitálové príjmy a výdavky. Tie spravidla ťahajú bilancie nadol. Preto ju malo v pluse len 21 z 50 najväčších miest. V porovnaní s rokmi 2009 a 2010 však ide o zlepšenie, a tak ekonómovia v inštitúte usudzujú, že sa prejavilo šetrenie, ktoré po komunálnych voľbách koncom roku 2010 zaviedli novozvolení primátori a poslanci.
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš vysvetľuje, že žiadne kritérium samostatne nedáva spoľahlivú informáciu o finančnom zdraví mestského rozpočtu. Preto INEKO odporúča sledovať viaceré, hlavne celkový dlh, dlhovú službu, záväzky 60 a viac dní po splatnosti, okamžitú likviditu a základnú bilanciu. Je aj za zverejňovanie úverových podmienok, najmä výšky úrokov. „To je trhové ocenenie ich finančnej stability,“ vysvetľuje P. Goliaš.
