Zbavili sa ho pri plnom vedomí. Čo pôjde cez palubu po Lajčákovi

Väčšinový pohľad na udalosti z minulého týždňa je taký, že odmietnutie paktu a demisia ministra boli dôsledkom iniciatívy strany Andreja Danka, ktorej sa Smer-SD iba podvolil. Mnohé však nasvedčuje tomu, že predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS) a partaje Roberta Fica konali v tejto veci po dohode a v úplnej zhode. Nebolo to tak, že „po krku“ Lajčákovi išiel iba predseda Danko a R. Fico nedokázal svojho obľúbeného ministra zachrániť.

Komentátor P. Javůrek presne postrehol, že to bol Smer, kto „pri plnom vedomí“ hodil svojho človeka cez palubu. Otázka znie, či ho hodil „iba“ preto, lebo predseda Smeru si robí chúťky na jeho miesto, alebo to urobil aj z toho dôvodu, aby po Lajčákovi mohla ísť cez palubu aj zahraničná politika, ktorú reprezentoval.

Programové vyhlásenie

Keby na Slovensku vládli zákony či pravidlá, keby sa dodržiavali vyhlásenia a dohody, tak by výmena ministra zahraničných vecí nemohla nič zmeniť na zahraničnopolitickom smerovaní krajiny. Nielen v programovom vyhlásení tretej vlády R. Fica, ale aj vo vládnom vyhlásení kabinetu Petra Pellegriniho sa hovorí, že „národno-štátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode“. (Problém je, že proklamovaná „široká politická zhoda“ už nezodpovedá realite, lebo dve vládne strany sa od tejto kontinuity vo viacerých bodoch odtiahli a odťahujú sa čoraz viac.)

Programové vyhlásenie Pellegriniho vlády, bez toho, aby niekoho konkrétne menovalo, uvádza, že ako výzvu vníma „porušovanie či odklon od základných noriem medzinárodného práva a princípov povojnovej európskej architektúry, tradičné a nové hybridné formy hrozieb“. Po anexii Krymu a po všetkom, čo štátom riadené ruské agentúry robia na internete, bolo každému jasné, že vláda má na mysli Ruskú federáciu.

Vyhlásenie troch najvyšších

V októbri 2017 traja