Kmeňové bunky majú fantastické vlastnosti. Vďaka tzv. pluripotencii z nich teoreticky možno vytvoriť akúkoľvek bunku celého organizmu. Sľubuje to zaujímavé možnosti liečby. Tie skutočné pluripotentné kmeňové bunky sú však embryonálne, čiže bunky zárodku, vznikajúce po oplodnení. Pri čoraz častejšom umelom oplodňovaní sa množstvo takýchto zhlukov buniek väčšinou vôbec nevyužije. Výskum na ľudských embryách je však vo väčšine krajín zakázaný alebo veľmi komplikovaný. Aj preto vieme infarkty či poranenia miechy liečiť oveľa lepšie potkanom ako ľuďom. Vedci už v 90. rokoch prišli na to, ako etické zákazy obísť. Aby nemuseli „zabíjať“ zárodky z umelých oplodnení, skúsili vyrobiť kmeňové bunky klonovaním. Podarilo sa to až tento rok –článok opisujúci tieto experimenty publikoval časopis Cell 15. mája. Lenže aj terapeutické klonovanie je vo väčšine krajín zakázané. Existuje jednoduchší spôsob, ako vytvoriť kmeňové bunky bez klonovania, darkýň vajíčok a prenosu jadier. Za jeho objav získal vlani profesor Šinja Jamanaka Nobelovu cenu. Zistil, ktoré konkrétne gény a génové produkty postačia na indukciu pluripotencie. Bol to veľký úspech. Lenže ukázalo sa, že z takto vzniknutých kmeňových buniek, aspoň z myších, sa dá vytvoriť celá živá myš. Bioetici opäť bili na poplach. Veda pokračuje v hľadaní. Aj dospelý organizmus má kmeňové bunky, sú schované v jednotlivých tkanivách. Neustále dopĺňajú krvné elementy, bunky slizníc tráviaceho traktu, ale v princípe existujú aj v mozgu. Sú iba oligopotentné, dajú sa z nich vytvoriť iba určité tkanivá, ale aj to je veľká nádej pre biomedicínu. Vieme o nich veľmi málo. Len vlani sa zistilo, že ich podiel rýchlo stúpa po smrti. Kým ostatné bunky odumierajú, tzv. dospelé kmeňové bunky v tkanivách to považujú za signál na delenie. Čaká nás napínavá a fascinujúca budúcnosť.
Autor je prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
