Vo viedenskom Mumoku je možné do začiatku februára navštíviť veľkú výstavu amerického umelca Dana Flavina (1933 – 1996), popredného predstaviteľa minimalizmu, ktorého médiom boli žiarivé neónové rúrky a svetlo. Pomocou nich vedel vytvárať intenzívne až senzuálne priestory, v ktorých neónové svetlo zásadne pôsobí na vnímanie diváka. Jeho sila bola práve v špecifickej citlivosti na farbu a jej kombinácie. Svetlom ju oslobodil, preniesol akoby do nehmotnej formy a následne ju rôzne akcentoval líniami žiarivých neónových rúrok. Tie sa stali nositeľkami záznamu, obrysovej línie aj pointou konečného zážitku. S neónovými rúrkami začal pracovať už na začiatku 60. rokov. Vybral si ich ako symboly dynamiky spotrebného života veľkomesta a potvrdzoval dobový trend rôznorodého prepájania reality s umením. Jeho práca však nebola ukričaná, naopak, veľmi minimalistická a presná. Vytváral najprv samostatné objekty a neskôr svetlom, farbou a flourescentnými neónmi definoval celý priestor. Vo výsledku vedel navodzovať pre vnímateľa až halucinogénne stavy. Aj v tomto môžeme nachádzať silné spojenie so šesťdesiatymi rokmi, teda s obdobím experimentovania s novými dimenziami vnímania. Flavin neovplyvnil len svet voľného umenia. Jeho práca so svetlom nachádza veľa pokračovateľov aj v súčasnom dizajne a architektúre. Aj tu sa snažia tvorcovia minimalisticky pracovať so svetlom a vnímať ho ako jedinečný priestorotvorný prvok (Marcus Kayser, John Pawson, Chicako Ibaraki).
