V článku sa dočítate:
- Prečo sa nakoniec namiesto kolektorov bude stavať väčšia diaľnica
- Na čom uviazol vrakunský obchvat a prečo diaľničný tunel cez Karpaty veľmi nepomôže
- Ako môže doprave pomôcť parkovacia politika a nové železničné stanice
Aj do regiónu hlavného mesta majú prísť veľké peniaze do diaľnic, vlakových staníc a iných stavieb. Niekomu prinesú okolo roku 2020 okamžitú úľavu, ak sa, pravda, dokončia. Napríklad obce okolo Šamorína dostanú luxusnú cestu až do centra Bratislavy.
Ešte donedávna mali dobré vyhliadky aj severnejšie obce. Aktuálny vývoj okolo križovatky Triblavina ich však zhoršuje. Tento prípad ponúka odpoveď na otázku, prečo stojíme v zápchach. Nie je to nedostatok peňazí. Hlavnou príčinou je neschopnosť zástupcov štátu a samosprávy robiť kompromisy a dodržiavať dohody.
Komu pomôže obchvat
Výstavba východnej polovice bratislavského obchvatu s rýchlostnou cestou R7 sa zdá byť už hotová vec. Zmluva je podpísaná už takmer pol roka. Konzorcium firiem pod vedením španielskej Cintry dolaďuje technické riešenie a na jar sa má naplno rozbehnúť výstavba.
V regióne už vidieť bilbordy, ktoré lákajú na nové bývanie v blízkosti novej cesty. O tom, komu to najviac pomôže, niet pochýb. Okresu Dunajská Streda a obciam smerom do Bratislavy. Upchatú cestu nahradí veľkorysá rýchlocesta R7. Cestu zo Šamorína do Starého Mesta má skrátiť v priemere o 43 percent, v špičke ešte viac. „Cesta od Šamorína je už taká preťažená, že to vytláča dopravu z celej širšej oblasti na iné komunikácie. R7 stiahne určite dopravu od Šamorína a vzdialenejších obcí,“ hovorí analytik INEKO Ján Kovalčík.
Pomôže to aj Vrakuni. Často upchatá cesta by sa mala zbaviť 30 až 40 percent áut, očakáva starosta mestskej časti Martin Kuruc. Má na mysli tranzitujúcich vodičov z neďalekých satelitných obcí, ako je napríklad Most pri Bratislave. „Bude to závisieť od toho, či uprednostnia dlhšiu trasu po obchvate alebo kratšiu cez upchatú cestu.“
R7 podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského stiahne aj časť áut, ktoré dnes upchávajú Seneckú cestu v Ivanke pri Dunaji.
Nedostali peniaze
Pre východ Bratislavského kraja sú však efekty D4/R7 slabou náplasťou. Vajnorom, Ivanke pri Dunaji, okolitým satelitným obciam skráti cestu len mierne. Napríklad jazdu z Ivanky pri Dunaji do bratislavského Starého Mesta skráti projekt D4/R7 v priemere o desať percent. Vyplýva to zo štúdie Výskumného ústavu dopravného (VÚD), ktorú si objednalo ministerstvo dopravy. Obce v tomto regióne potrebujú viac priamych ciest do centra Bratislavy. „Ak chceme vyriešiť dochádzanie ľudí z okolitých obcí, potrebujeme čo najviac vstupov do mesta,“ povedal J. Drahovský.
Aktuálne je horúco najmä okolo Ivanky pri Dunaji. Tam sa takmer každé ráno tvoria nekonečné kolóny pri obchodnom dome Metro. Stretáva sa tam doprava z okolitých satelitných obcí. Len 400 metrov za týmto lievikom sa títo vodiči budú môcť pripojiť na diaľničný obchvat D4. Problém je, že si ešte predtým budú musieť vystáť zápchu v Ivanke.
SSC je finančne podvyživená štátna firma, ktorá stavia minimum nových ciest a zásadnejšie rekonštrukcie robí spravidla len cez eurofondy
Túto cestu spravuje Slovenská správa ciest (SSC). Starostovia miestnych obcí od nej žiadajú, aby ju rozšírila a aby vybudovala mimoúrovňové križovatky. Cestári takýto projekt majú v šuplíku, problém však je, že jeho príprava sa zasekla na polceste. Hotová je dokumentácia pre územné rozhodnutie a ďalšiu fázu projektovania SSC nerobí. „Na prípravu stavby v roku 2016 neboli pridelené finančné prostriedky,“ vysvetlila hovorkyňa firmy Zuzana Hromcová.
SSC je finančne podvyživenou štátnou firmou, ktorá stavia minimum nových ciest a aj zásadnejšie rekonštrukcie robí spravidla len cez eurofondy. To, že nedostala peniaze na rozšírenie starej Seneckej, má však aj iný dôvod. Súvisí s aktuálnou kauzou (ne)rozširovania diaľnice D1.
Nová dopravná mapa Bratislavy. Kliknite pre väčší obrázok. Zdroj: NDS, Dopravoprojekt
Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť dlho plánovali rozšírenie diaľnice D1 na tri pruhy a vybudovanie súbežných ciest, takzvaných kolektorov. Tie majú mať dva pruhy v každom smere a slúžiť majú regionálnej doprave. Cieľom kolektorov je spraviť čo najviac vstupov na diaľnicu tak, aby bola cesta bezpečná. Nie je to žiadny vzdušný zámok. Rezort sa zaviazal, že D-jednotku takto rozšíri z Vajnor (mestská časť na východe) takmer po Bernolákovo, a to do 31. januára 2019.
Zaviazal sa tak v zmluve so združením Cintra, ktoré stavia obchvat D4. Zmysel tohto záväzku je v tom, aby sa rozšírenie D-jednotky dokončilo v rovnakom čase ako dokončenie D-štvorky. Obe diaľnice sa križujú na pomedzí Vajnor a Ivanky a túto križovatku bude štát budovať spolu s Cintrou. Preto vznikol aj spomínaný záväzok.
Výsledkom teda malo byť, že by sa vodiči zo satelitov na východe Bratislavy dostali po rozšírenej D1 na D4 alebo inde do mesta. Vodiči zo satelitov sa mali na D1 pripojiť cez križovatku Triblavina pri Bernolákove. Aj tá bola naprojektovaná ako trojpruhová s kolektormi po oboch stranách. NDS vybrala dodávateľa a ten začal stavať. Potom však spravila rozhodnutie, ktoré výstavbu všetkých týchto ciest vážne ohrozuje.
Kolektorová kauza
NDS držala niekoľko rokov všetkých v istote, že kolektory budú. Samosprávy si ich zapracovali do svojich územných plánov, dostali sa aj do zmlúv, cez ktoré si štát objednáva stavebné práce. Investori na tomto základe pripravili rozsiahle developerské projekty, ktoré mali východ kraja spojiť do jednej veľkej aglomerácie.
Od minulého roka je všetko inak. NDS rozhodla, že namiesto
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?