Na prelome rokov 2012/2013 začal český pološtátny energetický holding ČEZ cúvať z projektu dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Nové bloky pripravoval ČEZ spolu so slovenskou štátnou firmou JAVYS, s ktorou na tento účel založil spoločnú firmu JESS. V úvode roka 2013 premiér Robert Fico oznámil, že ČEZ v projekte nechce pokračovať. Podľa medializovaných informácií je za tým snaha firmy sústrediť sa na dostavbu českej elektrárne Temelín. Slovensko chce získať niekoho iného. Zatiaľ sa najviac angažuje ruský Rosatom, ktorý rokuje s Čechmi aj so Slovákmi o vstupe do spoločnej firmy, kde by nahradil ČEZ.
Požiadavky Rosatomu
Rosatom ani slovenská vláda však nemajú istotu, že nová elektráreň je potrebná. Počíta sa síce s rastom spotreby a s utlmovaním niektorých zdrojov, ktoré bude treba nahradiť novými. No je aj veľa rizík: ekonomická stagnácia, nízke ceny elektriny, náročnosť nukleárnych a vzostup obnoviteľných zdrojov. Preto Rusi žiadajú, aby novým Bohuniciam garantovala cenu najmenej 60 eur za megawatthodinu. To je výrazne nad trhovou cenou, ktorá sa od apríla 2013 drží pod 40 eurami. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský povedal, že niektoré požiadavky Rosatomu nevie Slovensko splniť.
| Článok vychádza v 56-stranovej prílohe Slovensko a svet 2014, ktorá je súčasťou koncoročného vydania týždenníka TREND 50-51/2013, dostupného na stánkoch, digitálnych kioskoch AppStore a Play Store (aplikácia TREND) a v našom e-shope. |
Aj keď ide o rizikový projekt, jeho rýchly zánik je málo pravdepodobný. ČEZ doň už investovala zhruba 120 miliónov eur, chcela by čo najviac z toho získať z predaja svojich podielov. Ani slovenská vláda neželá projektu krach, keďže ide o jednu z kľúčových politických tém Smeru. Budúci rok by sa mal preto niesť v duchu prípravných projektových prác a rokovaní, ktoré ešte dlho neprinesú žiadny konkrétny výsledok.
Ešte horšou správou sú problémy dostavby Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorá sa odďaľuje a predražuje. Vyvolalo to vážnu kolíziu medzi dvomi akcionármi Slovenských elektrární (SE) – štátom a talianskym Enelom. Plánovaný termín dokončenia tretieho bloku bol na konci roka 2013 a štvrtého bloku v ďalšom roku. Oba tieto termíny sa o rok posunuli. Ale aj nový harmonogram je málo pravdepodobný. Vzhľadom na neochotu štátu ako akcionára súhlasiť so zvýšením rozpočtu Mochoviec, problémy pri výstavbe a pochybnosti o schopnosti SE koordinovať početných dodávateľov v Mochovciach treba sa zrejme pripraviť na ďalší, možno výrazný sklz.
V roku 2014 pôjde o veľa aj na iných frontoch. SE a ďalší výrobcovia elektriny začnú platiť časť nákladov za využívanie prenosových a distribučných sietí. Presadila to vláda, aby umožnila zlacnenie elektriny pre koncových odberateľov. SE sa tomu bránia a hrozia odstávkou svojich dvoch najväčších uhoľných elektrární. Časť elektrárne Vojany sa takmer určite odstaví. O nováckej elektrárni by malo padnúť rozhodnutie v najbližších mesiacoch.
Elektrina a plyn
Výsledkom tlaku na výrobcov bude od nového roka pokles ceny distribúcie a prenosu, ktorý by mali pocítiť firmy aj domácnosti. K tomu sa pridá pokles druhej významnej zložky ceny, ktorou je elektrina samotná. Celkové zlacnenie však môže negatívne ovplyvniť využívanie obnoviteľných zdrojov. Aj napriek tomu, že fotovoltických a ďalších zelených zdrojov už pribúda menej a klesli aj výkupné ceny alternatívnej elektriny, ktoré dotujú spotrebitelia. Skutočné náklady na obnoviteľné zdroje sú totiž zrejme vyššie ako odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Hrozí preto, že poplatok, ktorý zahŕňa obnoviteľné zdroje, výrazne stúpne.
Zemný plyn je cenovo jasnejší. Obchod s plynom v SPP na prelome rokov pravdepodobne ovládne štát. Ten je pripravený udržať ceny pre domácnosti i za cenu strát. V prípade firiem si nemôže dovoliť zdraženie, pretože by tým riskoval odchod klientov.
V prípade elektriny aj plynu sú veľké energetické firmy nútené ísť s cenou dolu. Je na to niekoľko dôvodov: slabý dopyt súvisiaci so stagnáciou ekonomiky, zvýhodňovanie zelenej energie, ktorá vytláča tradičné energetické suroviny, a ťažba bridlicového plynu v USA, ktorá spôsobila prebytok na svetovom trhu energetických surovín. Výsledkom je, že trh sa odchýlil z rovnováhy v prospech spotrebiteľov a na úkor energetických firiem.
