Západoslovenská distribučná otvára dvere energetike budúcnosti

Technologický pokrok ani naliehavú potrebu odklonu od tradičnej uhlíkovej ekonomiky nemožno ignorovať. Rastúci dôraz na šetrnosť k životnému prostrediu a s tým spojený prechod na alternatívne zdroje energie však nebude možný bez infraštruktúry, ktorá bude schopná túto premenu zvádnuť. Ruka v ruke s rozširovaním lokálnej výroby elektrickej energie či rozmachom elektromobility tak nevyhnutne musí ísť aj modernizácia infraštruktúrny energetických firiem. Západoslovenská distribučná (ZSD) sa tejto výzvy chopila medzi prvými a vďaka podpore Európskej únie začala realizovať jeden z najväčších investičných programov svojho druhu v regióne.

Distribučná sieť je akýmsi medzistupňom. Elektrickú energiu, ktorá prúdi z tradičných veľkých elektrární do nadradenej prenosovej siete, rozvádza až ku koncovým odberateľom. Územie Slovenska pokrývajú tri samostatné distribučné sústavy. Elektrickú energiu k odberateľom na západe krajiny dodáva Západoslovenská distribučná, dcéra spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE), v ktorej má popri štáte 49-percentný podiel a manažérske riadenie v rukách nemecký energetický koncern E.ON.

Kým doposiaľ pochádzala veľká väčšina elektrickej energie z veľkých jadrových, vodných, uhoľných či iných elektrární, v nie veľmi vzdialenej budúcnosti sa má táto situácia zmeniť. Krajiny Európskej únie sa totiž zaviazali, že v roku 2030 bude približne tretina vyrobenej elektrickej energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov. K dosiahnutiu tohto míľnika by mali významne prispieť aj lokálne zdroje ako napríklad fotovoltické panely na strechách domov či malé veterné turbíny.

Zdroj: ZSD

„Smeruje to k posilneniu roly zákazníka a zmene správania. Od zákazníka, ktorý len odoberal elektrinu pre svoje spotrebiče, k prosumerovi [producent a spotrebiteľ v jednom – pozn. TRENDU], ktorý chce elektrinu vyrábať a aktívne pôsobiť na energetickom trhu. My ako energetická spoločnosť tento trend podporujeme,“ vysvetľuje predseda Predstavenstva ZSD Tomáš Turek. Aby bola táto premena možná, musí sa zmeniť aj samotná distribučná sústava a práve v tejto premene spočíva aj masívna investícia, ktorú ZSD realizuje.

ZSD je nominovaná tento rok v ankete TRENDU Investor roka 2020.

Prvý svojho druhu

Začiatok premeny západoslovenskej distribučnej siete dostal pomenovanie Again Connected Networks (ACON), teda znovu prepojené siete. ZSD ho totiž nerealizuje sama, ale v spolupráci  s českým náprotivkom E.ON Česká republika. „Kedysi sme fungovali ako jeden integrálny energetický celok. Po rozdelení Česko-Slovenska sa to umelo pretrhlo a teraz tie synapsy obnovujeme,“ pripomína T. Turek.

Práve cezhraničná spolupráca bola podmienkou financovania. Na mimoriadne rozsiahlu obnovu distribučnej siete za viac ako 182 miliónov eur prispela približne polovičným finančným príspevkom Európska únia. Ide vôbec o prvý projekt svojho druhu zaradený na zoznam európskych projektov spoločného záujmu (PCI) v našom regióne. „Z našich prostriedkov však nebolo možné investičné potreby, ktoré cítime, naplniť. Tak sme hľadali nejaký program, z ktorého by bolo možné túto investíciu financovať, a našli sme projekty spoločného záujmu,“ vysvetľuje T. Turek.

Investičný program, s ktorého realizáciou sa začalo vlani na jeseň v karpatskom pohraničí neďaleko Trenčína, má niekoľko zásadných rovín. V prvom rade prebieha digitalizácia líniových stavieb. Kilometre vedení, ktoré tradične viseli vysoko nad zemou medzi elektrickými stĺpmi, postupne miznú pod zemou. Premiestnenie vedení pod zem má veľký vplyv na znižovanie poruchovosti siete. Staré nadzemné vedenia boli mimoriadne citlivé na vietor, sneh, námrazu a búrky, ktoré boli v tejto oblasti hlavným zdrojom porúch. Nové vedenia sú zároveň doplnené o optické vedenia a komunikačné zariadenia tak, aby z nich bolo možné získavať dáta a vyhodnocovať stav siete.

Zdroj: Trend.sk

Modernizácia prebieha aj na úrovni trafostaníc, do ktorých vedenia smerujú a z ktorých sú napájaní koncoví zákazníci. „Dnešná štandardná trafostanica nedisponuje náležitou inteligenciou. Sú tam mŕtve prvky zariadenia, istiace prvky, ktoré nie je možné na diaľku ovládať alebo diagnostikovať,“ hovorí T. Turek. Súčasné trafostanice umožňujú distribučnej spoločnosti merať iba celkovú distribuovanú elektrickú energiu.

Údaje sú kumulatívne a neumožňujú získavať prehľad o dianí v jednotlivých vetvách siete. Nové trafostanice majú prívlastok inteligentné – dianie v nich možno sledovať priamo z dispečerskej stanice, možno ich diagnostikovať a v prípade potreby urobiť diaľkový zásah. Práve umiestnením inteligentného rozvádzača sa zabezpečí, aby aj fyzikálne údaje o jednotlivých vetvách boli dostupné okamžite a kedykoľvek. Včasnou reakciou na zaznamenané anomálie totiž môže byť výjazdová kontrola, a teda aj predchádzanie poruchám.

Viac slobody pre zákazníkov

Napriek pôsobivému rozsahu nejde o typ investície, ktorú by koncový zákazník distribučnej spoločnosti pocítil priamo, zaznamená ju skôr sprostredkovane. Nespočíva v tom, že by sa u koncových zákazníkov objavilo napríklad nejaké nové zariadenie. Podstatné však je, že vďaka realizácii tohto projektu budú môcť zákazníci do siete pripojiť nové prvky v podstatne väčšej miere než doteraz. Či už v podobe vlastných lokálnych zdrojov, alebo napríklad nabíjacích staníc pre elektrické autá. Je to investícia do budúcnosti. „Osobne si nemyslím, že príde nejaká explózia nových zdrojov. Bude to skôr evolučný a postupný proces pripájania,“ hovorí T. Turek. „Svet okolo nás sa mení a my chceme ísť nie v závese, ale minimálne paralelne alebo ideálne o krok vpred,“ dodáva šéf Predstavenstva ZSD.

Oblasť karpatských svahov na západ od Trenčína, v ktorej ZSD realizáciou projektu ACON začala, patrí na spravovanom území k najporuchovejším. Táto lokalita sa v posledných troch rokoch frekvenciou výpadkov zaradila do dvadsiatky najproblémovejších. Len počas tohto roka v nej zaznamenali viac ako tridsať porúch, pričom jedna porucha mohla naraz ovplyvniť až tritisíc odberateľov.

Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Vzhľadom na náročnosť terénu je pritom nájdenie poruchy a jej následné odstránenie mimoriadne náročné. Častým problémom bolo napríklad pretrhnutie vedenia stromami, ktoré zvalila snehová kalamita. Technici následne museli prekonať niekoľko kilometrov v ťažkých poveternostných podmienkach, aby poškodené vedenie opravili. V prípade takejto poruchy výpadok napätia postihol približne tritisíc koncových zákazníkov, ktorí na obnovenie dodávky čakali aj niekoľko hodín. Kabelizované vedenie riziko pretrhnutia spadnutým stromom prakticky eliminuje. „Pomocou nových technológií navyše budeme schopní poruchu lokalizovať veľmi rýchlo, ohraničiť ju a zákazníkom, ktorí ňou nie sú bezprostredne zasiahnutí, dodávku obnoviť,“ dopĺňa T. Turek.