Už v januári sme vedeli, že generálny prokurátor v emisnej kauze rozhoduje fakticky o tom, či aj za jeho éry prejde ľuďom pod politickou ochranou úplne všetko. V júni sme sa dozvedeli, že J. Čižnár vykonáva svoju funkciu tak ako Dobroslav Trnka.
Hoci si veľký šéf spis vyžiadal, podľa stanoviska Generálnej prokuratúry ho „preskúmal iný prokurátor“. Je zrejmé, že názor nemenovaného „iného“ plne zodpovedá názoru „generálneho“. V ich stanovisku, ktoré je na vec takého rozsahu, akým bola emisná kauza, extrémne stručné, sa hovorí: „Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa stal, ale nie je trestným činom.“ Vraj ním nie je preto, lebo „sa nepodarilo preukázať nielen vznik škody pre Slovenskú republiku, ale ani jej prípadný rozsah“. Keby to nebolo také tragické, bolo by veľmi komické.
V spise je podrobne zdokumentované, že za slovenské emisné kvóty zaplatili japonské spoločnosti celkovo 142,5 milióna eur. Ale na účet republiky z nich prišlo len 75,75 milióna eur. Pritom viac než 47 miliónov eur zostalo za nechtami spoločnosti Interblue Group, ktorá sa s pomocou ľudí Jána Slotu a s vedomím premiéra Roberta Fica i celej vlády votrela medzi republiku a japonských kupcov.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Zodpovedné osoby z rezortu životného prostredia i všetci funkcionári štátu boli zo zákona povinní konať vo verejnom záujme – preto v žiadnom prípade nesmeli pripustiť, aby republika predala emisné kvóty sprostredkovateľovi a nie reálnemu kupcovi. Tým, že kvóty predali spoločnosti Interblue Group, štátu nepochybne vznikla škoda a jej prípadný rozsah je všeobecne známy. Zvyšok sú len slová, slová, slová.
Stanovisko Generálnej prokuratúry dokonca pripúšťa, že okolnosti predaja emisných kvót „evokujú indície (ktoré nie sú dokázané a nie sú dôkazmi), že uskutočnenie transakcie priamo s konečným nadobúdateľom AAU (japonský subjekt) bez účasti Interblue Group, L.l.c. by bolo pre Slovenskú republiku výhodnejšie“.
Z tejto pasáže je zrejmé, že aj vyšetrovatelia a prokurátori dobre vedia, čo sa udialo pri predaji kvót, ale aby nemuseli nikoho obviniť, a tým ohroziť kriminálne organizovanú skupinu, ktorá konala v mene štátu a na jeho úkor, tak ponížene predstierajú, že namiesto jasnej reality vidia iba nejasné indície.
Pozorovatelia českého verejného života sa zhodujú, že politici sa tam stali stíhateľní až vtedy, keď významnú funkciu v štátnom zastupiteľstve dostala Lenka Bradáčová, ktorá spôsobila „poruchu“ v zabehanom systéme. Prokurátor J. Čižnár žiadnou „poruchou“ systému nie je, lebo dokole zapadol do jeho súkolia.
