Zamrznuté výnosy: Prečo banky nechcú vaše peniaze a úroky na vklady ostanú nízke

Uplynulo tridsať rokov a zdá sa, že obdobie globálnej deflácie sa chýli ku koncu. Ešte donedávna bolo s dlhodobým simultánnym poklesom inflácie a úrokových sadzieb pre vlády čoraz lákavejšie vytvárať nový dlh. Aby ho dokázali stabilizovať aj po veľkej finančnej kríze, zaviedli centrálne banky finančnú represiu. Úrokové sadzby držali vyše dekády na nulovej úrovni, čím všetkým zadlženým subjektom pomáhali prežiť na úkor sporiteľov. Nárast inflácie po pandémii však zmenil pravidlá hry. Postupne sa na celom svete objavuje štrukturálny tlak na ďalší rast inflácie. Tá môže ostať vysoko nad inflačným cieľom centrálnych bánk, ktoré budú musieť zvyšovať úrokové sadzby. Trajektória v mnohých krajinách sveta však naznačuje, že rast úrokov na úveroch bude omnoho rýchlejší než rast úrokov na vkladoch. Finančná represia, ktorá sa dotýka všetkých sporiteľov, bude pokračovať.

Trvalo vyššie úroky

„Máme tu ‚nové makroekonomické prostredie‘,“ hovorí členka výkonného výboru Európskej centrálnej banky (ECB) Isabel Schnabelová. „Ak sa má zabezpečiť, aby spotrebitelia nestratili dôveru v schopnosť centrálnej banky udržiavať infláciu pod kontrolou, budú potrebné vyššie úrokové sadzby,“ pokračuje. Vyššie úrokové sadzby majú jeden problém – ochudobňujú dlžníkov, ktorí musia čoraz viac prostriedkov alokovať na splátky svojich dlhov. Keďže sa za posledných tridsať rokov vlády zadlžovali tak, ako keby bola vojna, keď vojna skutočne prišla, dostali sa do zložitej situácie. Počas vojny totiž prudko rastú ceny komodít a energií aj výdavky na zbrojenie. To ďalej podporuje rast inflácie. Navyše sa ľudstvo v rovnakom čase dostalo aj do vojny s globálnou klímou a Európa do vojny s demografiou. „Ak sa pozrieme na masívne investície, ktoré bude potrebné v súkromnej aj vo verejnej sfére, a nejde iba o zelenú transformáciu, ale napríklad aj o obranu, súhlasila by som, že to povedie k budúcim vyšším úrokových sadzbám,“ dodáva I. Schnabelová.

Dôkazom, že investičné fondy získavajú na popularite, je ich neprehliadnuteľný nárast za posledných desať rokov.

Dlhodobo vyššia inflácia a vyššie úrokové sadzby sú takmer isté. Centrálne banky po celom svete už preto začali svoje úrokové sadzby dvíhať. Najďalej sú susedia Slovenska: Česko zvýšilo úroky na 5,75 percenta, Maďarsko na 5,4 a Poľsko na 5,25 percenta. Z veľkých krajín je to Spojené kráľovstvo so sadzbou jedno percento, rovnako ako Spojené štáty americké. V oboch krajinách existujú obavy, že ak sa nepodarí infláciu skrotiť v pomerne krátkom čase, úroková sadzba bude musieť narásť až k piatim percentám. V eurozóne pritom existuje na bankové vklady v ECB stále záporná sadzba na úrovni –0,5 percenta. To však nebude trvať večne. Predstaviteľ ECB Villeroy de Galhau tvrdí, že pokiaľ nedôjde k ďalšiemu ekonomickému šoku, úrokové sadzby v tomto roku vzrastú do kladných hodnôt. Prvé zvyšovanie úrokových sadzieb sa očakáva už v júli a trh predpokladá, že úrokové sadzby na konci roka dosiahnu hodnotu 0,5 percenta. Očakávať, že sa jednopercentný nárast sadzieb ECB prenesie aj do sadzieb pre sporiteľov, by však bolo naivné.