Pretože žijeme v období, keď kauza za kauzou sa valí, takmer bez povšimnutia prešla správa, že vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry „po vykonaní rozsiahleho dokazovania“ zastavil trestné stíhanie vo veci tunelovania vojenských tajných služieb, „lebo tento skutok nie je trestným činom“.
Vladimír Suchodolinský, bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, si až doteraz myslel, že veci, ktoré „boli podporené aj dokladmi“, sa jednoducho nedajú zamiesť pod koberec. Teraz musel priznať, že sa hlboko mýlil. Jeho zhrozenie je o to kvalifikovanejšie, že osobne vypracoval správu o tom, čo šéfovia vojenských služieb počas prvej vlády Roberta Fica napáchali.
Podľa jeho zistení šéfovia konali ako organizovaná skupina, ktorá s majetkom tajných služieb narábala tak, aby z toho mali osobný prospech buď oni, alebo im blízke osoby. Napríklad – služby nakúpili budovy, zrekonštruovali ich a potom označili za nepotrebný alebo dekonšpirovaný majetok a za rádovo nižšiu cenu ich odpredali. Keď šéfovia vybrali objekt, ktorý chceli kúpiť, využili sprostredkovateľa, ktorý ho získal za štvrtinu ceny, za akú ho potom od neho kúpila služba.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Na otázku, o akú sumu bývalé vedenie pripravilo tajné služby, V. Suchodolinský povedal, že ju odhaduje na päť miliónov eur. Ak vezmeme do úvahy, že podľa expertných odhadov je ročný rozpočet služieb približne 10 miliónov eur, tak by vysoký koeficient tunelovania zodpovedal predpokladanej istote, že nič sa nevyšetrí a nepotrestá.
Skutočnosť, že policajný vyšetrovateľ v tejto veci žiadny trestný čin nezistil, V. Suchodolinský nemôže pochopiť a ani akceptovať. Nechápe totiž, prečo nie je trestným činom „priama krádež auta alebo peňazí priamo z pokladne“. Nechápe, prečo nie je trestným činom, „ak sa urobia fiktívne opravy chát a následne sa predajú, pričom sa to zdôvodní padnutím stromu, ktorý nikdy nespadol“.
Ako autor správy bol presvedčený, že vyšetrovateľ bude mať jednoduchú prácu – stačí, že si overí fakty, získa originály dokumentov a vypočuje svedkov. Lenže všetko, čo za dva roky vyšetrovateľ urobil, viedlo iba k tomu, že potvrdil záver „interného vyšetrovania“, ku ktorému dospel minister obrany Martin Glváč ani nie o týždeň od chvíle, keď kauza prepukla: „Je preukázateľné, že k žiadnemu tunelovaniu neprišlo...“
V lete 2013 poslanci Smeru-SD zabránili, aby si parlamentný výbor na kontrolu vojenskej tajnej služby robil svoju prácu. Potom uznesením vyňali kauzu spod parlamentnej kontroly, a tým aj spod kontroly verejnosti, a odovzdali ju „príslušným“ orgánom. Záver, ku ktorému po dvoch rokoch dospela polícia, V. Suchodolinský komentoval slovami: „Je to iba trápna tragikomédia, ktorá v tomto štáte funguje na každej úrovni.“ Bývalý námestník raditeľa vojenskej tajnej služby má dostatočne silnú osobnú skúsenosť na to, aby niečo také mohol povedať. A aby sa mu dalo veriť.
Autor pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.
