Zamestnávatelia žiadajú lepší tretí pilier, štát hľadá cestu

Väčšina naďalej ostáva v konzervatívne investujúcich fondoch, ktoré sú opatrne nastavené ešte z minulosti. Ich podiel sa postupne zmenšuje, ako pribúdajú noví sporitelia a ako sa ľudia dozvedajú o možnosti lepších výnosov, ale stále ide len o pomalý presun. Tri štvrtiny klientov sú vo fondoch, ktoré investujú hlavne do dlhopisov. Ktorých výnos sa vlani držal len mierne nad nulou a tento rok by mal byť ešte nižší.

Ako však konštatuje Národná banka Slovenska, vlani začali pribúdať klienti v doplnkových dôchodkových spoločnostiach (DDS) rýchlejšie než v rokoch predtým: len za prvý polrok 2016 narástol tretí pilier viac než za celý predošlý rok. A hoci majú DDS dohromady len približne 750-tisíc sporiteľov, je rýchly nárast potešujúcou správou. Dlho sa totiž počet sporiacich si ľudí vôbec nehýbal.

Môže pritom pre nich ísť o zaujímavú súčasť portfólia úspor na penziu: z príspevkov zamestnávateľa netreba platiť sociálne poistenie a spája sa s nimi síce skromná, ale predsa len daňová úľava. Ročne dokáže ušetriť necelých 35 eur.

Sporiť by mohli viacerí

Ministerstvo práce by pritom rado povzbudilo ľudí na aktívnejšie sporenie na penziu. Vývoj v prvom pilieri postupne vedie k tomu, že jeho podobu a výšku dávok bude štát musieť prehodnocovať. V extrémnom prípade by mohol viesť až „k prehodnoteniu výšky aktuálnej dôchodkovej jednotky“, hovorí o jednej z možností šéfka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šramková.

V preklade to znamená, že novoprideľované dôchodky by mohli byť v budúcnosti nižšie pri rovnakej výške zárobku a počte odpracovaných rokov. Pretože štátna kasa by na vyššie nestačila. Dovtedy však existuje viacero ďalších možností, hlavne v iných parametroch dôchodkového systému.

Ministerstvo práce zvažuje tretí pilier zlacnieť a zároveň zvýšiť jeho atraktívnosť

Hlavným problémom pri akejkoľvek úprave štátneho systému je fakt, že Slováci okrem štátnych dávok prakticky nemajú k dispozícii na penziu žiadne finančné úspory. Ich hlavným aktívom je nehnuteľnosť a okrem štátnej penzie môžu mať ešte príjmy z práce. Ako jedni z mála však nečerpajú v starobe prakticky nič z úspor.

„Určite je zodpovedné sporiť si na vlastnú penziu akýmkoľvek spôsobom,“ hovorí štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. On osobne by privítal aj širšiu podporu sporenia, ale to „závisí aj od ministerstva financií“. Prípadné širšie daňové úľavy na dlhodobé možnosti sporenia totiž zároveň znižujú daňové príjmy.

Tretí pilier si zvýhodnenie zachoval, ale len vo veľmi miernej podobe. Dlhodobo je motivujúcejší pre klientov príspevok zamestnávateľa, ktorý reálne zvyšuje objem nasporených prostriedkov, ku ktorým by sa zamestnanec inak nedostal.

Len malé úspory

Rast počtu sporiteľov zmrzol pred dvoma rokmi. Dôvodov bolo viacero. Začal sa prudkejší odchod sporiteľov do penzie, čo znamenalo, že