Zamestnať utečenca je výzva sama osebe, práce je však dosť

Pomoc utečencom z Ukrajiny nemôže byť uniformná. Mnohí totiž potrebujú iba posteľ, aby si oddýchli pred ďalšou cestou do západnej Európy. Iní však prišli o všetko okrem vôle pracovať a postarať sa o svoje deti a príbuzných. Chcú na Slovensku zostať, chcú bezpečie, bývanie a najmä prácu. Zamestnávanie ľudí z tretích krajín napriek pomoci štátu nie je jednoduché. Viceprezident Asociácie personálnych a facility služieb a člen Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska Radovan Maxin preto upozorňuje na všetky úlohy, ktoré v tomto procese zamestnávatelia majú. Ich zjednodušenie by pomohlo nielen im, ale aj slovenskému trhu. Ukrajinci totiž môžu vykonávať práce, o ktoré Slováci nemajú záujem.

Zamestnávatelia si ešte neoddýchli po covide a už riešia situáciu, ktorú na pracovnom trhu spôsobil konflikt na Ukrajine. Ako túto situáciu vnímajú?

Situácia, ktorá vznikla, nemôže tešiť nikoho, určite neteší ani slovenských zamestnávateľov. Časť z nich rieši stratu trhov, časť výpadok v rámci dodávateľských reťazcov, mnohí zvažujú, ako pomôcť a zamestnať utečencov. Veríme, že napriek komplikovaným okolnostiam bude situácia, ktorá nastala, novou príležitosťou. Slovenský trh práce, zamestnávatelia aj ukrajinskí utečenci si s ňou chtiac či nechtiac musia poradiť.

Ako z tohto hľadiska hodnotia zamestnávatelia kroky súčasnej vlády?

Spočiatku boli prinajlepšom rozpačité. Akoby úlohy štátu suplovali neziskové organizácie, charita či personálne agentúry, ktoré sa pokúšali utečencom od prvej chvíle zabezpečiť základný servis. Po pár dňoch štát zriadil takzvané hotspoty, ktoré pomohli aspoň pri základnej registrácii. Prijal sa štatút dočasného útočiska, ktorý zrýchlil a zjednodušil fungovanie i zamestnávanie utečencov na Slovensku. Zatiaľ asi najvýznamnejším krokom zo strany vlády bolo prijatie takzvaného lex Ukrajina, ktorý upravuje viaceré oblasti relevantné pre legálny pobyt utečencov na území Slovenskej republiky.

Čo by sa vláde dalo v tomto vytknúť?