Zamestnanci pred dilemou: očkovanie alebo výpoveď

Na prvý pohľad ide o bizarný príbeh. Jedna z najúspešnejších punk-rockových skupín histórie, americký The Offsping, náhle prepustila zo svojich služieb bubeníka Peteho Paradu. Dôvod je jednoduchý – skupinu čaká svetové turné a P. Parada sa odmietol zaočkovať. Bubeník pritom pôsobí v skupine takmer 15 rokov a podieľal sa na poslednom megaúspešnom albume, na ktorom sa postavilo svetové turné. Postoj P. Paradu formujú zdravotné dôvody, keď-že trpí zriedkavým Guillainovým-Barrého syndrómom. Nič to nezmenil-o na fakte, že bez očkovania dostal v kapele stopku. Postoj skupiny The Offspring vyznieva paradoxne v kontexte slobody a voľného spôsobu života, aký hudobná scéna zvyčajne stelesňuje.

S opačným názorom sa netají taká celebrita, ako je legendárny gitarista Eric Clapton. Ten dal vedieť, že nebude hrať na žiadnom predstavení, ktoré si vyžaduje povinné očkovanie účastníkov. Sloboda na jednej strane, biznis a peniaze na strane druhej – to sú tendencie, ktoré sa prejavili aj v hudobnej sfére.

Bubeník americkej kapely to pomenoval na svojom Twitteri jasne: „Nepovažujem za etické ani múdre, aby tí s najväčšou mocou (vláda, korporácie, organizácie, zamestnávatelia) diktovali, čo majú robiť tí najslabší.“ P. Parada ukázal na silnú nedôveru medzi obyčajným človekom a veľkými korporáciami či vládou. Práve táto nedôvera formuje antivaxerské hnutia, ktoré tvrdo a s oduševnením bojujú proti povinnému očkovaniu či inému obmedzovaniu osobnej slobody. Sú však v menšine.

Ideológia vs pragmatizmus

S tým, ako sa väčšina populácie v rozvinutých krajinách dala slobodne zaočkovať, antivaxeri prirodzene strácajú svoj politický vplyv. Nikde to nie je výraznejšie ako v Spojených štátoch, ktoré na rozdiel od ideologickej Európy boli vždy symbolom ekonomického a politického pragmatizmu. Kým v mnohých európskych krajinách formujú zdravotné opatrenia svo-jimi protestmi a radikálnym odporom menšinové antivaxerské hnutia, v Spojených štátoch sú to korporácie a lokálni politici, ktorí určujú mantinely verejného zdravia. Na Slovensku vidno pravý opak. Zo strachu pred hromžením antivaxerov sa stiahla do úzadia takmer celá politická garnitúra – koaličná aj opozičná – a iba čaká, ako sa situácia vyvinie. Takmer nikto z politikov nemá pre veľkosť domácej antivaxerskej scény záujem jasne podporovať tvrdé opatrenia voči všetkým, ktorí ohrozujú verejné zdravie. Vyznieva to paradoxne, no Spojené štáty sa ako bašta filozofického individualizmu stavajú za „spoločné dobro“ omnoho jasnejšie a tvrdšie ako mnohé európske krajiny.

Cambridge v štáte Massachusetts nariadil už začiatkom 20. storočia svojim občanom povinné očkovanie proti kiahňam

Americký postoj formovalo rozhodnutie domácich súdov na úsvite 20. storočia. Mesto Cambridge v štáte Massachusetts nariadilo svojim občanom, aby sa dali povinne zaočkovať proti kiahňam. Pastor Henning Jacobson odmietol očkovanie, ako aj povinnosť zaplatiť pokutu päť dolárov. Tým sa odštartovala séria súdnych procesov, ktorá vyvrcholila v roku 1905 principiálnym rozhodnutím tamojšieho ústavného súdu. Sudcovia sa uzniesli, že Jacobsonove individuálne práva musia ustúpiť „spoločnému dobru“. Ľudia podľa rozsudku nemajú absolútnu slobodu vždy a vo všetkých situáciách, ale existuje mnoho obmedzení, ktoré sú potrebné na dosiahnutie „spoločného dobra“. Aj keď sa podobný postoj pretavil do jurisdikcie v mnohých európskych krajinách, v Spojených štátoch sa v priebehu minulého storočia ostro vyhranili kontúry medzi právami zamestnanca, zamestnávateľa a štátu.