Keď sa televízne debaty konajú niekoľko dní pred voľbami, tak to mnohé vysvetľuje, ale nie všetko ospravedlňuje. Neospravedlniteľná je napríklad zhoda slovenského politického spektra na tom, že Grécko ako zlyhávajúci štát treba vylúčiť z eurozóny aj zo Schengenu. Kým v lete minulého roku boli utečenci predovšetkým „nemecký problém“, teraz zas majú byť iba problém grécky. Slovenská zhoda ponad stranícke rozdiely spočíva najmä v tom, že to nie je a nesmie byť ani trochu aj náš problém.

Plán B, s ktorým prišla Vyšehradská štvorka, je veľmi prostý. Pretože Grécko nie je ochotné zo seba dobrovoľne urobiť utečenecký tábor únie, tak sa treba postarať, aby tento tábor vznikol na hraniciach medzi Gréckom a jeho balkánskymi susedmi. „Riešenie“, s ktorým prišli štyri stredoeurópske štáty, je vlastne len voľbou územia, kde má dôjsť k humanitárnej katastrofe. Lebo predstava, že sa malá, ekonomickou krízou zdevastovaná krajina dokáže postarať o desaťtisíce či státisíce utečencov, nie je z tohto sveta.

Tento plán veľmi lakonicky komentoval nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel: „Plán B je sračka, lebo nefunguje.“ Lenže ani plán C, s ktorým prišla Viedeň a do ktorého zatiahla osem balkánskych štátov, nie je o nič lepší, lebo aj ten robí z európskeho problému výlučne grécku záležitosť. Luxemburský minister Jean Asselborn skonštatoval, že momentálne Európska únia nemá žiadnu spoločnú líniu a len sa pokúša manažovať anarchiu.

V zákryte za Orbánom (a Putinom)

Zdroj: Danglár

Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška

Ak je pre slovenský postoj charakteristické najmä to, že nechce mať nič spoločné s európskym problémom, maďarský premiér Viktor Orbán čoraz viac odkrýva, že mu ide o niečo iné. Nepriateľom pre neho už nie sú utečenci, ale Európska únia. Svedčí o tom otázka, ktorú hodlá položiť spoluobčanom v referende:

„Chcete, aby Európska únia aj bez súhlasu parlamentu mohla nariadiť povinnú kolonizáciu Maďarska nemaďarským občanmi?“ Jeho priateľ a šéf parlamentu László Kövér povedal, že utečencov a kvóty Maďarsko odmieta preto, lebo vraj „Bruselu nejde o riešenie problému, ale o precedens, ktorý vedie k účinnejšej konštrukcii budúcich Spojených národov Európy. Musíme spoločne chrániť národy Karpatskej kotliny.“ Dostať sa do jedného spolku s politikmi, ktorí chcú „chrániť národy Karpatskej kotliny“ pred úniou je jedna vec, ale druhá, celkom odlišná by bola, keby Slovensko v tomto spolku zostalo, hoci je zjavné, že Viktor Orbán sa správa ako najlepší agent Vladimira Putina.

V Európe silnie „koalícia nehumánnych“, teda koalícia krajín, ktoré sa snažia hermeticky uzavrieť pred utečencami. Rozpad schengenskej zóny je čoraz viac reálny, a to aj z toho dôvodu, že krajiny Vyšehradskej štvorky nechcú vziať na seba zodpovednosť spojenú s prijatím utečencov. Zbigniew Brzezinski, politológ známy už od čias studenej vojny, udrel klinec po hlavičke: „Niektorí fanatici si želajú rozpad Európskej únie. Kde sa schovajú, ak to príde?“